Září 2010

Salsa

29. září 2010 v 16:55 | Smutná duša |  O mne
Začala som konečne tancovať, konkréne salsu, teda lepšie povedané kubánske tance. A prečo som s tým začala? Tanec je jedna z vecí, pomocou ktorej môže človek vyjadriť svoje ja, emócie, svoje rozpoloženie. Kubánske tance sú veľmi temperametné a mňa to jednochuho baví. Potrebujem sa odreagovať, uvoľniť nazbieranú energiu a ŽIŤ!

Pohyb je život. Tanec je život.

 A ten kto to neskúsil, vrele mu to odporúčam. Pomocou tanca môže človek v sebe nájsť nejakú skrytú emóciu a chuť do života.
Je to skvelý spôsob ako nájsť s partnerom zosúladenie, nielen tela, ale aj duše.
dance

Sen

10. září 2010 v 11:18 | Smutná duša |  O mne
 Niekedy musíš obetovať svoj sen, aby sa splnil sen toho, koho miluješ.

dream

Priateľstvo

8. září 2010 v 23:16 | Smutná duša |  O mne

Zajtra má moja kamoška sviatok. Jedna z vecí, ktoré ma vždy bavili, tešili, bolo obdarovať niekoho niečím, čo spravím sama vždy som rada kombinovala, skúšala, hľadala možnosť ako odovzdať niečo zo seba, zo svojho vlastného ja.

Priateľstvo je jedna z krásnych vecí,
ktoré si človek môže priať,
keď sa má s kým rozprávať,
plakať, či smiať...
Človek i vďaka priateľstvu zistí,
že svet nie je iba hmlistý...
A preto ďakujem za Teba
kamoška moja,
je o jeden dôvod viac,
kvôli čomu tieto dni
za niečo Stoja...!

priatelia



Väčšina prevalcuje menšinu

4. září 2010 v 13:23 | Smutná duša |  Úvahy

Tento urývok je z jednej knižky, ktorú som nedávno čítala.

V ľudstve to jednoducho tak funguje. Väčšina prevalcuje menšinu. Vôbec nejde o menšinu a o väčšinu, ide o moc. Niekto určí, čo je správne, a ľudia si to osvoja bez toho, aby sa nad tým zamysleli. Voľakekedy dávno ľudia s červenými vlasmi končili na hranici, pretože podľa niekoho nosili diabolské znamenie. Dodnes niektoré krajiny nazývame barbarskými, pretože ich tak ktosi pomenoval. Dovolíme, aby našu mienku ovplyvňovali jednotlivci, a ani sa nezamyslíme, či majú pravdu.
A už len dodatok na túto  tému. Nedávno som bola v parku svedkom nádhernej príhody. Jedna mamička poprosila dcérku, aby zaniesla vedierko chlapcovi, ktorý sa hral na piesku. Dieťa sa obzrelo a spýtalo: Tomu chlapcovi v červenom tričku? Mamička prikývla a jej dcérka mu to vedierko poslušne podala. Sofi sa na moment odmlčala a potm povedala: "Ten chlapček bol černoško, no to dievčatko nevnímalo farbu jeho kože, nezaoberalo sa vierovyznaním, jeho sexuálnou orientáciou, politickými názormi. A nebude sa tým zaoberať, kým ho to rodina, škola alebo média nenaučia."

Chcela som sen napísať úryvok z tejto knihy, lebo som si spomenula ako ľahko sa dá odsúdiť a o to ťažšie bojovať s niečím, čo ľudia pokladajú za "nenormálne". A pritom to vôbec nenormálne nie je. Je to aj touto dobou a tým, že niekto sa nedokáže vysporiadať s nárokmi tejto spoločnosti, s rýchlymi pokrokmi vedy, techniky, zmýšľania...Nie každý si dokáže usporiadať svoj vnútorný svet sám, pretože táto spoločnosť nám ponúka toľko informácií, že ich niekedy nedokážeme spracovať a popasovať sa s nimi. Potom prichádza vnútorný boj...čo je vlastne správne, kto som a kým chcem byť.

kto som

Ja a knihy

1. září 2010 v 12:27 | Smutná duša |  O mne

Opäť som sa vrátila k svojim starým láskam, ku knihám. Človek v nich nájde dobrodružstvo, lásku, napätie, strach, sklamanie, či nádej a všetko si dotvára svojou vlastnou vizualizáciou. Prečítala som ich teraz niekoľko. V poslednej dobe u mňa nebežia filmy, či pozeranie tv, večer si zapálim malé svetlo a čítam, až kým nezaspím. Pre mňa hotový relax.

Viete, čo sa mi stalo, keď som mala tie "ťažkoťažké" depresie? Úplne mi odišla gramatika a celkovo spôsob vyjadrovania, celá moja komunikácia bola ťažkopádna, necelistvá. Akoby môj mozog prestal niektoré veci spracovávať. Teraz sa to neskutočne vylepšilo, opäť som sama sebou. Už nikdy nenechám môj mozog zlenivieť, už nikdy nedopustím, aby sa umáral v čiernej tme, keď tu je stále svetlo.

Znova som našla cestu ku knihám, tak verím, že mi budú robiť spoločnosť už navždy. Je to jeden zo spôsobov ako nenechať zlenivieť svoj mozog.

kniha