Srpen 2010

Deň za dňom

18. srpna 2010 v 14:49 | Smutná duša |  O mne

Život uteká, míňa sa deň za dňom. Dnes viem, ako mi rodičia vždy chceli dobre, chceli mi dať všetko, čo len rodič môže svôjmu dieťatu dať.
Na druhej strane som bola ja, ktorá verila, že všetko je ideálne a tak ako si to človek naplánuje, tak to jednoducho aj pôjde. Lenže život nebýva vôbec ideálny a už vôbec nie dokonalý. Práve v nedokonalosti spočíva jeho jedinečnosť. A práve preto si všímam veci nedokonalé a je úžasné  cítiť ako ma práve tieto veci vedia osloviť, či zaujať.
Mnoho ľudi sa pýta, či je možné sa zmeniť. Všetko je možné. No v prvom rade to musí chcieť osoba, ktorá sa zmeniť chce. Niekde hlboko v človeku sú zakorenené všetky tie dobré vlastnosti, ktoré sa vplyvom vonkajších, niekedy náročných, ťažkých udalostí schovali hlboko pod povrch, do skrinky zamknutej na desať krát.
Všimla som si jednu vec, mnoho ľudí používa vetu, dnešok je taký, koho nezožerieš ty, ten zožerie teba. Tento spôsob funguje aj v prírode, slabší podľahne silnejšiemu. No to sme museli dospieť až do štádia, kedy sa budeme chovať ako zvieratá? Prichádza davová psychóza, ktorá pohlcuje jedného za druhým. Neprispôsobíš sa? Neprežiješ! Ktorým smerom sme sa vybrali, tým kráčame. Ideme predsa s touto dobou, aj keď to nemusí byť práve to najsprávnejšie.
Ešte k tej zmene. V prvom rade sa vždy treba pozrieť najskôr do svojho vnútra a až potom hľadať chybu v iných. Keď chce niekto začať, musí začať najprv od seba. Najľahšie je chybu hľadať v ostatných...ostatných obviňovať z vlastného neúspechu. Každý prejde aj touto fázou, no zotrvávanie v nej pridlho neprinesie žiadne ovocie, len stratu. Niekedy pohľad do nášho vnútra nesmierne bolí, ja viem. Poznám to, prešla som si tým.Vyplakala som nejeden potok slź. No akoby tie slzy očisitili ten závoj hmly v mojej hlave a konečne som našla svoje stratené ja. Kedysi som bola ľahko ovplyvniteľná, chcela som s každým výjsť, s každým nájsť rovnakú reč. Potláčala som svoje potreby. Išlo to ruka v ruke. A ani sa nenazdáte a zrazu sa stratíte. Horšie je to, že stratu vlastného ja nemusíte ani zbadať, príde nenápadne, potichu a ani vám to neoznámi. Nekôr pocítite prázdnotu, strach a pýtate sa , čo sa stalo? Nuž stratili ste sa.
Ak sa chce človek niekam pohnúť, musí sa pozrieť pravde do očí a pohnúť sa. Najľahšie je sedieť zo založenými rukami a čakať na zázrak. My sme ten zázrak, ktorý môže niečo urobiť!

zazrak

Moje leto

8. srpna 2010 v 22:53 | Smutná duša |  Moje úvahy

Nebola som tu dlhšiu dobu. Snažím sa žiť intezívne. Toto leto bolo aj napriek nie vždy najpríjemnejšiemu počasiu úžasné. Vrátila som sa k veciam, ktoré milujem. Slniečko, voda, túry, hory...Žijem...žijem a cítim, že som konečne opäť sama sebou. To ťažké bremeno postupne opadlo, zhodila som zo seba všetkú tiaž  a snažím sa kráčať dopredu. Minulosť človek nezmení. Jediná vec, na ktorú je minulosť dobrá, je ponaučenie. A zaleží od každého z nás, či si z nej niečo zoberie. Skrýva v sebe veľa múdrosti.

Jedným z mojich snov bolo vidieť slnko. Bolo to vtedy, keď som si myslela, že ho už neuvidím. Predstavovala som si ako zohrieva moje studené nohy a ruky. Keď som ho toto leto pocítila na svojom tele, cítila som vďaku, vnútorne som plakala od šťastia. Je toľko krásnych vecí a my ich niekedy kvôli ťarche, ktorú nesieme na pleciach, nevidíme. Ľudia si veci rady komplikujú a pritom najlepšie riešenie je väčsinou jednoduché. Stačí počúvať svoje vlastné ja.

sunnn

Počasie

8. srpna 2010 v 22:38 | ... |  Články

Horúco, extrémné teplá, potom dážde, záplavy,silný vietor.


Ľudia niekedy rady zatvárajú oči, nejako bolo, nejako bude. No dokedy sa dajú zatvárať. Dokedy sa dá balancovať na hranici, buď alebo...Existuje pričína, ktorá má zákonite následok.

meteo