Únor 2010

Malý princ

28. února 2010 v 23:12 | Smutná duša |  Moje obľúbené
Aya


Stotisíc slov je zdá sa zbytočných
tak bolí to keď stojíš na vlastných
zrazu zlý je svet a lásky niet - tá išla preč
a s kým je ten čo vravel: mám ťa rád
Spoznávaš čo poznáš iba z kníh
vieš jak bolí čas nocí prebdených
tak zlý je svet, zrazu váhaš keď láska dvoch tiel
chce vziať čo máš no ráno lásky niet

Re: Malý princ ten z tvojho sna
s ním tak ľahko neprehráš
kde sa stratil kto ho má, óoóo ..
Malý princ ten z tvojho sna
kráčal s tebou kým ťa mal
s jeho láskou neprehráš

Zvláštne ráno smútok štyroch stien
a táto noc z nej ostal iba tieň
a tak zlý je svet a lásky niet - tá išla preč
a s kým je ten čo vravel: mám ťa rád

Re: Malý princ ten z tvojho sna
s ním tak ľahko neprehráš
kde sa stratil kto ho má, óoóo ..
Malý princ ten z tvojho sna
tančil s tebou kým ťa mal
s jeho láskou neprehráš

Nananá ...
Re:


Mamma Mia

28. února 2010 v 22:52 | Smutná duša |  Moje obľúbené

Dnes som si pozrela konečne film Mamma Mia. Dávnejšie som sa naň chystala do kina. No vtedy to akosi nevyšlo, tak som zasa zostala doma.
Okamžite som si ho zamilovala a tak sa radí medzi moje obľúbené... Hm, tak môžu končiť len "rozprávky". Túžba, nadšenie, plač, slzy...asi taký bol dnešný môj večer.







odkaz: Mamma Mia

Nádych, výdych

28. února 2010 v 19:26 | Smutná duša |  Moje úvahy

Človek si počas každodenných starostí a povinností, ani neuvedomuje aké je to krásne nadýchnuť sa. Aké je v nádychu a výdychu čaro. Ako sa vzduch vháňa do všetkých našich orgánov cez okysličenú krv. Vnímate vôbec ako dýchate? Skôr to beriete ako samozrejmosť. Už aj to naše dýchanie je povrchné. Správne dýchať je pomaly veda.
No keď sa nadýchnuť nedá, vtedy je to problém. Hľadáte kyslík a neviete ho vdýchnuť. Nastáva panika. Vypína vám mozog, pred očami svetielka...kde to vlastne som...?
Je úžasný pocit znova sa nadýchnuť a cítiť ako vám "ožívajú" ruky a nohy. Po dlhšom čase sa vracia aj vaša mozgová aktivita do ako takého normálu.
Tak si to dýchanie vychutnávajte. Hlavne horský vzduch má úžasnú schopnosť dodať vašim orgánom, to čo potrebujú...


Čistá myseľ

28. února 2010 v 16:30 | Smutná duša |  Moje básne
Keď zatemnenú myseľ máš,
čiernymi farbami sa na svet pozeráš.
Keď sa zrazu myseľ očistí,
vnímaš svet pestrými farbami,
už nie je len čierna a biela,
ale tisíc farieb medzi dvoma koncami.
Chápeš, vnímaš, cítiš, kde chyba sa stala,
prečo si aj problémy s ľahkosťou nebrala.
Nikdy si nezvoľ čiernobiely svet,
radšej kráčať s farbami,
ako schovať srdce do dlaní...
Mať strach, úzkosť, pochybnosti,
postupne sa ťa čierna farba zhostí.
Nikdy nedovoľ, aj keď sa ti niečo stane,
aby tvoje farby stratili sa v minulosti,
radšej chyť život pevne do vlastných rúk,
vyvaruj sa zbytočných chýb a svojich múk.


Keď sa stratí cesta...

28. února 2010 v 13:38 | Smutná duša |  Moje úvahy

Každý vzťaz prechádza rôznymi premenami. Niekedy sú nenápadné, niekedy naberú na rýchlosti a dokážu so vzťahom poriadne zatočiť. O lásku sa treba starať ako o kvet, ktorý keď nedostane vodu, zahynie. Treba sa oň starať systematicky, každý jeden deň. Nestačí "zalievať" raz za mesiac. Niekedy dvaja ľudia zostávajú spolu aj keď nemajú rovnaké názory, spoločné záujmy...Časom sa začnú vzdiaľovať a niekedy si ani neuvedomia aká je už tá vzdialenosť veľká.

Niet pochýb o tom, že známe vyjadrenie "Nenávisť je láska, ktorá stratila cestu", je pravdivé. V každom vzťahu treba rátať s tým, že sa vyvíja, mení, tak ako sa meníme vplyvom skúseností i my sami. Preto je úplne bežné, že to, čo nám na partnerovi vyhovovalo, keď sme boli v puberte, nám môže o pár rokov vadiť. Rovnako, nie každý človek sa dokáže vyrovnať so zmenami, ktoré vzťah prežíva.


Ako na hodiny klavíra

27. února 2010 v 15:16 | Smutná duša |  Moje úvahy

Je zaujímavé, keď niekto chodí k niekomu domov na pravidelné riešenia tých istých problémov ako na hodiny klavíra. Zakaždým sa rieši iná časť klávesníc na klavíri. No vždy na konci vás rozbolí hlava a neviete nájsť únik. Je vám však ľúto, že niekto má toľko problémov a chcete pomôcť. No čo keď potrebujete tú pomoc aj vy.
Jedného dňa sa zložíte. Jeden+druhý+tretí+.....+stý+...problém a zrazu máte energie na "rozdávanie". Karta sa obráti proti vám.




Zásnuby

27. února 2010 v 14:31 | Smutná duša |  Moje úvahy

Hm, zásnuby. Mali by byť oslavou lásky dvoch ľudí a predprípavou na veľký deň. Rodiny sa stretnú v reštaurácii. Snáď to bude príjemné posedenie. No keď padne veta od mamy snúbenca "s mojim synom nikdy nebudeš šťastná", to potešenie rýchlo vyprchá. Je to len jedna z mála vecí. Ako sa má asi cítiť dievča, ktoré sa snažilo tejto láske veriť, ale najbližší zdroj mal celé roky podobné myšlienkové pochody.
Idete na prvú dovolenku k moru, tešíte sa. No snúbencova mama zoženie nejaké homeopatické kvapky a povie vám, že môže byť po nich agresívny. Úžasná predstava dovolenky. Už len, že to bolo vypovedané...človek by skôr čakal...prajem krásnu dovolenku, plnú pekných zážitkov...a mnoho ďalších nepochopiteľných vecí. Dá sa potom veriť ??? Nenarušia tieto slová vašu pohodu, nezačnete rozmýšlať, že asi niečo nie je v poriadku? Neustále sa hrabať vo veciach, ktoré skôr uškodia ako pomôžu. To nie je život. A ako sa dá niekto ľahko nachytať. V takom prostredí sa nedá reálne žiť...Nedá sa strážiť si lásku, keď najbližší zdroj ju spochybňuje. Časom sa začne všetko rozpadávať.
Aj takého príbehy existujú. Koho je tento...





Unavené krídla

27. února 2010 v 13:54 | Smutná duša |  Moje kresbičky
...


Rovnováha

27. února 2010 v 0:18 | Smutná duša |  Moje úvahy

.......

Balada o ruži

27. února 2010 v 0:14 | Smutná duša |  Moje básne

Tá ruža kedysi krásne voňala,
aj keď mala tŕne, nepichala...
Tá ruža kvitla neustále
a vôňou šírila vánok lásky
v jej prítomnosti nepotrebovali sme
kyslíkové masky...
Raz spadla na zem unavená,
nemala vodu, bola pokrivená...
Teraz leží na zemi,
kričí vodu dajte mi...


Ako z vodopádu

26. února 2010 v 15:38 | Smutná duša |  Moje básne

Čo sa stalo sa neodstane,
život ide daľej ako deň s nocou sa strieda,
vo svede blahobyt a bieda...
Ako z vodopádu voda dolu steká
a na zemi sa strieda jar, jeseň, leto, zima,
každé ročné obdobie je v niečom prima...
Život ide ďalej minútu po minúte,
rovnaká chvíľka tu už nikdy nebude.
Najdôležitejší je len dnešný deň,
preto reálne v ňom zostanem.
Čo bude zajtra, pozajtra to nikto netuší,
no človek by mal vždy veriť,
že dnešok je tým najlepším...


Hokej

26. února 2010 v 13:31 | www.hokej.sk |  Články

Dnes bude celé Slovensko držať našim palce v hokeji v súboji s Kanadou.

V podstate som si ani neuvedomila, že máme s nimi celkom priaznivú bilanciu...

Čo sa týka počtu Stanleyho pohárov, pomer Kanada: Slovensko 12:3

KANADA
Martin Brodeur: 3x New Jersey (1995, 2000, 2003)
Marc-Andre Fleury: 1x Pittsburgh (2009)
Dan Boyle: 1x Tampa Bay (2004)
Sidney Crosby: 1x Pittsburgh (2009)
Ryan Getzlaf: 1x Anaheim (2007)
Scott Niedermayer: 3x New Jersey (1995, 2000, 2003)
Chris Pronger: 1x Anaheim (2007)
Eric Staal: 1x Carolina (2006)

SLOVENSKO
Martin Cibák: 1x Tampa Bay (2004)
Tomáš Kopecký: 1x Detroit (2008)
Miroslav Šatan: 1x Pittsburgh (2009)


Celková bilancia: 19 vyhratých, 4 remízy, 19 prehratých

Historická vzájomná bilancia stretnutí medzi hokejistami Slovenska a Kanady pred piatkovým semifinálovým súbojom na XXI. zimných olympijských hrách v kanadskom Vancouveri:

Slovensko - Kanada 42 zápasov: 19 víťazstiev - 4 remízy - 19 prehry, skóre 137:123
Slovensko - Kanada 4:0 (Telecup v Gjöviku, 18. 11. 1993)
Slovensko - Kanada 11:0 (Turnaj Mont Blanc v St. Gervais, 27. 12. 1993)
Slovensko - Kanada 3:1 (ZOH, Lillehammer, 19. 2. 1994)
Slovensko - Kanada 3:2 (Nemecký pohár v Pforzheime, 3. 11. 1994)
Slovensko - Kanada 4:2 (Taliansky pohár v Asiagu, 28. 10. 1995)
Slovensko - Kanada 3:3 (MS, Viedeň, 21. 4. 1996)
Slovensko - Kanada 4:7 (Edmonton, 26. 8. 1996)
Slovensko - Kanada 2:3 (Svetový pohár, Ottawa, 1. 9. 1996)
Slovensko - Kanada 3:4 (Nemecký pohár v Stuttgarte, 1. 11. 1996)
Slovensko - Kanada 2:1 (Nemecký pohár v Mníchove, 8. 11. 1997)
Slovensko - Kanada 2:3 (Trenčín, 14. 12. 1997)
Slovensko - Kanada 3:4 (Bratislava, 15. 12. 1997)
Slovensko - Kanada 6:0 (Švajčiarsky pohár v Klotene, 19. 12. 1997)
Slovensko - Kanada 2:2 (MS, Zürich, 1. 5. 1998)
Slovensko - Kanada 2:2, (Var Cup v Oslo, 6. 11. 1998)
Slovensko - Kanada 2:3 (MS, Hamar, 1. 5. 1999)
Slovensko - Kanada 3:2 (Liptovský Mikuláš, 7. 11. 1999)
Slovensko - Kanada 4:1 (Trenčín, 8. 11. 1999)
Slovensko - Kanada 3:4 (Trnava, 12. 12. 1999)
Slovensko - Kanada 3:4 (MS, Petrohrad, 9. 5. 2000)
Slovensko - Kanada 4:5 (Nemecký pohár v Hannoveri, 11. 11. 2000)
Slovensko - Kanada 4:6 (Nemecký pohár v Hannoveri, 11. 11. 2001)
Slovensko - Kanada 3:2 (MS, Karlstad - štvrťfinále, 7. 5. 2002)
Slovensko - Kanada 4:3 (Škoda Cup v Bazileji, 8. 2. 2003)
Slovensko - Kanada 3:4 (Loto Cup v Piešťanoch, 20. 12. 2003)
Slovensko - Kanada 2:1 (Škoda Cup v Bazileji, 7. 2. 2004)
Slovensko - Kanada 1:2 (MS, Praha - semifinále, 8. 5. 2004)
Slovensko - Kanada 2:2 (Ottawa, 28. 8. 2004)
Slovensko - Kanada 1:5 (Svetový pohár, Montreal - skupina, 1. 9. 2004)
Slovensko - Kanada 0:5 (Svetový pohár, Toronto - štvrťfinále, 9. 9. 2004)
Slovensko - Kanada 5:3 (Nemecký pohár, Hannover, 12. 11. 2004)
Slovensko - Kanada 4:2 (Trenčín, 14. 12. 2004)
Slovensko - Kanada 4:2 (Loto Cup, Piešťany, 18. 12. 2004)
Slovensko - Kanada 2:1 po sam. nájazdoch (Pannon GSM Cup, Budapešť, 13. 2. 2005)
Slovensko - Kanada 4:5 (Innsbruck, štvrťfinále MS, 12. 5. 2005)
Slovensko - Kanada 4:0 (Hannover, Nemecký pohár, 11. 11. 2005)
Slovensko - Kanada 6:4 (Piešťany, Loto Cup, 17. 12. 2005)
Slovensko - Kanada 1:4 (Riga, štvrťfinále MS, 17. 5. 2006)
Slovensko - Kanada 5:2 (Hannover, Nemecký pohár, 11. 11. 2006)
Slovensko - Kanada 4:5 (Moskva-Mytišči, MS, 2. 5. 2007)
Slovensko - Kanada 2:5 (Mannheim, Nemecký pohár, 7. 11. 2008)
Slovensko - Kanada 3:7 (MS, Kloten, 28. 4. 2009)


Samozrejme, čo sa týka bilancie, treba brať dôraz aj nato, akú váhu mal celý zápas, či išlo o MS, olympiádu, či poháre.

Takže už len držať palce...a môže sa začať boj za vidinou olympijskéj medaile.


Katastrofické filmy

26. února 2010 v 12:04 | Smutná duša |  Moje úvahy

Už dlhú dobu sa stretávame v kinách, či v tv s katastrofickými filmami. Pre divákov sú "fascinujúce" a zdvíha sa im adrenalín v krvi. No keď si uvedomíme aké majú negatívne myšlienky vplyv na človeka, bolesť hlavy, žalúdka, nervozita, úzkosť... potom aký majú vplyv tieto filmy na našu celú populáciu a zem? Niekedy mám pocit, že si sami privolávame niektoré katatrofy. Pomaly každý druhý film má katastrofický nádych, v človeku vzbudzuje "fascináciu" a zároveň strach. Prečo zbytočne ľudom takto predostierať katastrofy. Neviem, ale ja som toho názoru, čo sa dlho privoláva, to nakoniec príde. Je to ako zákon akcie a reakcie. Aj keď je to len film. No v podvedomí všetkých vzbudzuje istý strach, či si to človek pripúšťa alebo nie.
Keď to platí u človeka, veď nie nadarmo sa hovorí, že pesimisti skôr umierajú, tak prečo by to nemalo platiť aj v tejto sfére. Je to len moja úvaha. Každý ma nato iný názor.


Úsmev

25. února 2010 v 21:24 | Smutná duša |  Články

Nech to tu nie je príliš smutné...





Vhodná chvíla?

25. února 2010 v 14:20 | Smutná duša |  O mne

Pamätám si, keď mi skoro zomrela mamina. Prišla som o päť minút dvanásť a inak by už bolo neskoro. No zaskočilo ma, čo mi povedala jedna osoba, ktorá v ten istý čas, zdielala to isté miesto. Čo ťa nezabije to ťa posilní, povedala s nadhľadom a zvláštnym výrazom tváre. Nevedela som, či dobre počujem. Akurát viem,že som vtedy bežala naspäť po maminu tašku a potom domov. Čo som jej nato asi mala povedať? Ako mi asi vtedy bolo? Stratila som pojem o čase. No tie slová sa mi vryli ako tŕň do srdca.
Doma som nevedela čia som, rýchlo som balila veci. Na potvoru som v ten deň bola sama doma, lebo otec bol pracovne mimo mesta. Rýchlo som všetko zbalila a utekala do nemocnice. Vôbec som nevedela ako to všetko dopadne. Triasli sa mi ruky, nohy, strácala som zem pod nohami. Prečo to všetko znova padá?
Vlastne dalo sa vôbec veriť ľudom? Mali ste si zachovať pochopenie, dôveru, keď ste sa stretávali počas života s takýmito situáciami? Najhoršie je keď sa nevie človek brániť. Po čase to je už alarmujúce. Potom je najlepšia obrana "útok". Samozrejme v uvodzovkách.
No takýchto triller situácií som zažila viac. Vtedy, keď ide človeku o život. Vtedy človek stráca pojem o čase...Niekedy sa v zúfalstve smeje, "smiech cez slzy" a inokedy mu ztuhne celé telo a nevie kde je juh a sever.
Dostaví sa smútok, melanchólia...


Čo sa od vás očakáva

25. února 2010 v 13:34 | Smutná duša |  Moje úvahy

Čo sa od vás v živote očakáva...mnohí z nás to pociťujú. No omnoho dôležitejšie je, čo očákavame sami od seba, akú máme kapacitu, aký máme potenciál. Čo zvládneme a čo nezvládneme. Často krát nás doba núti púšťať sa do vecí, na ktoré momentálne nemáme zvyšnú energiu. Ale čas sa zastaviť nedá, je neúprosný a stáť na mieste sa nedá tiež. Lenže čo keď cítim, že momentálne nato nemám, možno o rok o dva. No ak niečo okolie od vás očakáva, potom máte pocit, žeby ste voči nim zlyhali. Začnete sa hnevať sami na seba, aký ste nemožný a začnete zas a znova o sebe len pochybovať. A pekne to s vami zamáva. Opäť je to len o pevnej pôde pod nohami.


Nikto nevidí

25. února 2010 v 13:00 | Smutná duša |  Moje básne

Nikto nevidí do vnútra tvojho,
nech by sa snažil akokoľvek by chcel,
nikdy neuvidí všetko, v tom je ten zádrheľ.
Pokiaľ nespíme naše myšlienky stále tečú
v prúde a ty nikdy nevieš, čo v tvojich
myšlienkách raz bude...
Každý deň prináša nové výzvy,
potešenie, či poklus v trýzni...
Nikdy nevieš ako sa čo skončí,
nikdy nemáš záruku, že v cieli
budeš víťazom, môžeš len dúfať a veriť
svojim vlastným snom...
Hlavné je, že si na tejto ceste zúčastnil,
či budeš víťaz, či porazený,
najdôležitejšie je žiť a šancu nepremárniť.


Spomínam...

25. února 2010 v 12:10 | Smutná duša |  O mne

Ešte na základnej škole som mala spolužiaka, ktorý si myslím, bol azda najviac šikovaný. Snažila som sa ho zastať, no keď je napr. 8 ľudí proti dvom nič nezmôžete.
Ja sama som prešla trápnymi situáciami, keď sme napr. boli v divadle a spolužiak z druhej triedy zakričal na celé divadlo moje meno, že bežím po javisku a bežal po ňom pštros. Nebolo to nič príjemné. Tento spolužiak mi robil viaceré roky "príjemnú" spoločnosť.
V meste som zasa spoznala partiu dievčat, ktoré mali "veľkú mestskú" moc. Klasické združenie tých silnejších. Raz si ma odchytili a chceli ma zmlátiť, kvôli tomu, že som sa kamarátila s niekym, kto bol pre jednu z nich viac ako zaujímavý. Trošku smutná zámienka na takéto ródeo. Keby vtedy nešla okolo partia vojakov, čo boli na vychádzke, asi prídem domov s riadnymi monoklami.
Človeku ani nepríde ako ho to môže do budúcna poznačiť. Z tých báb som mala naozaj kedysi strach. No "najsmiešnejšie" bolo, keď sme sa jedného dňa stretli na pôde novej školy. Tam už bolo všetko iné, snáď si aj oni uvedomili, že vtedy to bola trieskajúca puberta a chuť byť niečo viac. No stále som tam cítila to, čo sa stalo kedysi...A nebolo mi z toho dva krát ľahko.
Teraz keď si to tak rozpisujem, si uvedomujem, čo všetko ma vlastne formovalo. Je toho omnoho viac. Niektoré veci tu nebudem písať, znova ich otvárať, keďže som sľúbila, že už na ne nebudem myslieť a budem sa dívať dopredu. No ešte poznamenám, že najviac snáď bolí, keď vám blízky človek povie, že ste namyslená a pritom máte 10%né sebavedomie, ktoré vám tými rečami okresáva na 5%. Čo vlastne potom z vás zostane. Navonok ste sa snažili zakryť svoju bolesť, ale vo vnútri ste bola veľmi zraniteľná. Aj preto ste si musela vytvoriť nejaký obranný štít, aby to už tak nebolelo.


Pozor na strach u detí

25. února 2010 v 11:31 | www.rodinka.sk |  Články

Podľa mňa je veľmi dôležité eliminovať strach u detí. Pretože ak sa im raz zahryzne do krku, bude ich nenapádne sprevádzať aj v dospelom veku. Preto tu pridávam článom, ktorý sa venuje aj tejto problematike! Myslím, že je veľmi dôležité, aby dieťa nepociťovalo strach zo školy a spoločenského postavenia v nej.

Škola je miesto, kde sa deti predovšetkým učia, ale nielen to. Je to aj spoločenské centrum, kde zažívajú množstvo situácií, zbierajú skúsenosti, zážitky, uzatvárajú priateľstvá či nepriateľstvá...
Len málokto z nás, ak sa vráti do školských čias, môže povedať, že nikdy z ničoho v škole nepocítil strach. Strach je vlastne neodmysliteľnou súčasťou školského života. Existujú však rôzne formy a intenzity strachu a je dôležité ich rozpoznať, zistiť príčiny a čo najrýchlejšie a najefektívnejšie ich odstrániť.

"Školský strach" môžeme rozdeliť na dve väčšie skupiny:
  • strach z prospechu
  • a strach zo spoločenskej pozície.

Strach z prospechu

Týka sa známok, učenia a je ľahšie zistiteľná pre rodičov aj učiteľov. Tu treba dôrazne vyzdvihnúť, že dôležitejšie ako dieťa hneď označiť za lajdáka a potrestať ho je zistiť, prečo je jeho prospech slabší alebo sa zrazu zoslabil. Niektoré deti za svoje školské problémy z hľadiska prospechu naozaj nemôžu a nedokážu si s nimi ani poradiť, ani zistiť, prečo to tak je. Častokrát za zlý prospech môžu tzv. ľahké mozgové dysfunkcie alebo špecifické poruchy učenia, nepoznané zmyslové vady (napr. ľahká nedoslýchavosť), podpriemerná alebo nadpriemerná inteligencia, prebiehajúca choroba alebo napätie v rodine (rozvod, ťažká choroba, smrť...) a veľa iných faktorov.
Ak sa dieťaťu zhorší prospech alebo je celkovo slabšie, treba neodkladne navštíviť detskú psychologickú poradňu, kde na základe vyšetrení zistia, z čoho spomínané nedostatky pramenia a pomôžu a poradia nám, ako ich čo najefektívnejšie odstrániť alebo zmierniť.
Nikdy nenechávajte dieťa trápiť sa samo, netrestajte ho bez toho, aby ste zistili príčiny - môže to mať katastrofálne následky!

Strach zo spoločenskej pozície

Tento strach sa týka najmä postavenia v triede, kolektíve, skupine, škole. Školské obdobie, najmä jeho stred, je tzv. súťaživou časťou života dieťaťa, čiže ide o jeho pohybové a športové výkony. Ak je dieťa v tomto veku pohybovo menej zdatné, býva väčšinou terčom posmeškov. Ostatné deti ho môžu odstrkovať na okraj kolektívu, čo môže mať negatívnu odozvu na jeho identite a psychickom vývoji.
V takýchto prípadoch je dobré pomôcť dieťaťu naučiť sa niečo, v čom je naozaj dobré, aby sa mohlo porovnávať s inými. Úplne najideálnejšie je však na začiatku školského života a možno ešte trošku skôr naučiť dieťa plávať, bicyklovať, korčuľovať, lyžovať, šplhať - sú to vlastne základne športové zručnosti.

Máš krivé nohy a nosíš okuliare...

Ďalšie nástrahy sa týkajú, dalo by sa povedať, estetickej stránky. Ide napr. o výzor (váha, výška, nos, uši, nohy...),oblečenia (pekné - nepekné, čisté - špinavé, nové - staršie, značkové -neznačkové), školské vybavenie (papuče, taška, peračník....), ale aj nejaké tie vymoženosti modernej doby (počítač, mobil, diskmen...)
Pri týchto nástrahách je však ťažko poskytnúť dobrú radu, pretože - až na výzor- sa týkajú finančných možností rodičov. Tu je dôležité naučiť dieťa vyrovnať sa s tým, že nemá všetko také ako spolužiaci, aby to nebralo ako svoju slabosť. Vštepovať deťom skutočné hodnoty...

Šikanovanie

V poslednom období sa stretávame so šikanovaním.
Šikanovanie je veľmi nebezpečné. Treba ho včas odhaliť a čo najrýchlejšie zasiahnuť. Šikanované bývajú najmä deti slabé, utiahnuté, nekonfliktné. Skoro vždy je veľmi ťažké zistiť, že dieťa má takýto problém, pretože sa bojí o ňom povedať, snaží sa to skryť. Môže sa ale v noci často budiť, odmieta chodiť do školy (vymýšľa si choroby), je strhané - ľaká sa, môže mať stopy po fyzických útokoch. Je preto dôležité, aby sme si dieťa všímali, poznali ho, jeho zvyklosti, spôsoby, správanie a pri čo len nepatrnej zmene nenásilne zistili, z čoho pramení, aby sme mu dokázali včas pomôcť.

Pomôcť môžu psychológocia a psychiatri

A ešte niečo dôležité k psychológii a k psychiatrii, pretože mnoho ľudí u nás má ešte zastaralé presvedčenie, že ten, kto navštívi takéto zariadenia(odborníkov),je blázon. Sú to ordinácie ako ktorékoľvek iné, v ktorých nám na základe vyšetrení stanovia diagnózu, podľa ktorej nám navrhnú liečbu. Tá vôbec nemusí znamenať, že človek je blázon (častokrát ide len o drobné poruchy, ktoré sú - hovorí sa tomu - "civilizačného charakteru")! Liečba nám úplne odstráni alebo zmierni daný problém - a obzvlášť dôležité je to v detskom veku.



Ak si všimnete u svojho dietaťa akúkoľvek zmenu, okamžite ju začnite riešiť. Zmena v správaní vždy za sebou skrýva nejaký problém.

Máte strach zo strachu?

25. února 2010 v 11:14 | www.lesk.sk |  Články

Fóbia, teší ma

Doráňanej duši stačí navonok nepatrný negatívny zážitok na to, aby sa zafixoval ako neprimeraný strach z bežných vecí. Človek je tvor vynaliezavý a prirodzene na svoju obranu volí vyhýbavú taktiku podľa hesla: Neviem plávať, nepoleziem do vody. Rozumné. Ale keď sa z rozumného stane: Neviem plávať, tak nepoleziem na strom, aby ma nezrazila električka, začína prihárať. Fóbia vás nepoteší hlavne v prípade, že ste sa vďaka nej zadlžili a "lízli" si auto, lebo pri pohľade na autobusy a vlaky sa vám chce plakať. Neteší vás, keď rodina už druhý deň dovolenkuje v slnkom zaliatej destinácii a vy zo strachu pred lietaním práve prestupujete z autobusu na loď. Máte problém, keď z recenzií poznáte všetky fi lmové novinky, ale v kine ste si neboli pozrieť ani jednu a javisko divadla ste videli naposledy na základnej škole. Tečie vám do topánok aj v prípade, že platíte premrštené peniaze za sortiment v malých potravinách za rohom, hoci supermarket je za druhým. Keď ste nakupovanie doteraz riešili tak, že ste do obchodu išli o 5 minút záverečná, idú na vás ťažké časy. Nonstopiek pribúda. Nevojdete do hračkárstva, aby ste sa nemuseli konfrontovať s plyšovou myšou? Podpisujete v nemocnici pravidelne reverz lebo neznesiete, že sa k vám všetci budú správať len ako k žlčníku alebo maternici? Tak toto, na ilustráciu, toto je TEN problém.

Debata s odborníkom

Fóbie sú úzkostné poruchy osobnosti. Ak viete, že úzkosť je pocit strachu, ktorý nesúvisí s konkrétnou vecou alebo situáciou, budete sa pýtať, prečo je fóbia - strach z konkrétnej veci alebo situácie - tiež úzkostná porucha. Spoločným menovateľom úzkosti a fóbie je strach. Telo na strach pri úzkosti aj fóbii reaguje rovnakými pochodmi. Vegetatívny nervový systém demonštruje v nepríjemnej zmesi všetko, čo dokáže. Už ste sa báli? Tak viete, že sa spotíte, trasú sa vám ruky a kolená, očerveniete, na čelo vám vystúpia studené kropaje a srdce bije až v krku. Pri fóbickom strachu ako bonus získate dotieravý pocit, že sa nemôžete brániť ani kričať, a nezadržateľne sa blíži "grande fi nale" v podobe odpadnutia. Zákerné je, že fóbia môže prepuknúť u každého, v ktorejkoľvek etape života. Sociálna - najčastejšia fóbia, ktorou trpí 3 - 13 percent populácie (častejšie ženy), môže odznieť s odchodom puberty, ale aj nemusí. V rebríčku frekventovaných fóbií svieti aj klaustrofóbia (strach z uzavretých priestorov), agorafóbia (z otvorených priestorov), strach z lietania a strach z choroby. Krkolomných názvov opisujúcich fóbiu z oblakov, hmyzu, padajúcich vlasov, z uzavretia manželstva nájdete všade habadej. Keď máte strach z bengálskeho tigra, garantujeme vám, že v mestskom parku ho nestretnete. Ale ak sa bežné chodenie do práce a obstarávanie potravín stáva kombinačnou úlohou, je načase to riešiť.

Veľké upratovanie

S veľkým upratovaním vám zaručene pomôže psychológ alebo psychoterapeut. Toho si nemýľte s nerealistickou postavičkou s neodstrániteľným úsmevom. Naopak, tešte sa na stretnutie s rozhľadeným človekom, od ktorého si neponesiete recept. Terapeut lieči slovom a pomáha vám prebudiť proces liečenia vlastnou vôľou, správaním a zmenami postojov. Drvivá väčšina iracionálnych strachov zmizne, len čo si ich dokážete vysvetliť a stanú sa pre vás zrozumiteľnými. Strach treba v prvom rade preniesť do vedomia a z anonymného klbka spraviť fakt. Až potom si ho s pomocou terapeuta môžete odôvodniť a pustiť sa do pátrania po jeho koreňoch. Keď pochopíte, že dlhoročný stres spôsobil vašu zvýšenú citlivosť na bežné súčasti života, vnútorne sa začína váš osobný proces liečby. Strach je ako rastlina. Keď ho budete živiť a aktívne sa podieľať na jeho raste, zväčší sa do takých rozmerov, že vám, obrazne povedané, zabráni vo výhľade. Terapeutické prístupy, ktoré vás majú dostať z pestovateľského štádia, sú založené na odkrývaní príčin a nácviku správania v krízových situáciách. Z fóbie pomôžu urobiť takpovediac bonsaj, ktorý síce naďalej zostáva súčasťou vášho vnútorného priestoru, ale nemusíte sa na každodennej ceste životom potkýnať o jeho korene a hlbšie sa zapletať do jeho konárov.

Týka sa vás to? Vyhľadajte pomoc:

1. Nie ste "cvok", keď sa rozhodnete liečiť.
2. Fóbiu si zaručene nediagnostikujete sama.
3. Na návštevu psychológa ani psychoterapeuta nepotrebujete odporúčanie od obvodného lekára. Stačí, ak si v zozname.
zdravotníckych zariadení vyhľadáte odborníkov sídliacich vo vašom okolí.
4. Psychológ a psychoterapeut vám lieky nepredpíšu.
5. Lieky dostanete od psychiatra. Neriešia príčinu, zmierňujú len fyzické príznaky.
6. Dĺžka liečby je individuálna, podľa toho, ako veľmi fóbia zasahuje váš život. Nemusíte sa báť, že vás niekto bude nútiť liezť na Eiffelovku, keď máte strach z výšok... hoci výlet do Paríža znie ako motivácia.
7. Neprejde to samo!!! Ak raz fóbiu máte, bude sa len stupňovať.
8. Ak vám terapeut nevyhovuje, môžete ho pokojne zmeniť aj počas liečby.
9. Liečbu musíte hlavne sama chcieť. Keď vás dovedie niekto iný, terapeut vás môže odmietnuť.
10. Ak chcete vedieť, v čom spočíva terapia, vygooglite si heslo: kognitívno- behaviorálny prístup.


Motýľ

24. února 2010 v 23:43 | Smutná duša |  Moje básne

Motýľ, ktorý tak dlho túži po vzlietnutí,
no zranené krídlo má a do očí sa mi pozerá...
Mám ho na svojom prste,
hraje všetkými modrými farbami...
Cítim, že chce vzlietnúť
a potom ísť za nami...
Po ceste, kde slnko dopadá,
ja budem rada, že sa nevzdáva,
aj so zraneným krídlom nám zamáva...



Sempre...

24. února 2010 v 23:22 | Smutná duša |  Moje básne

Navždy chcem dýchať tvoj vzduch,
navždy ťa chcem sprevádzať
aj keď by som mala byť len tieň,
aj tak navždy zostanem.
Budem v daždi, budem v dúhe,
budem ti kresliť v zime na okno
rozprávky a v lete posielať cez
lúče slnka pozdravy...
Navždy ťa budem sprevádzať
a dávať pozor, aby sa ti nič nestalo,
aby tvoje srdce už bôľ nepoznalo.


Psychika...

24. února 2010 v 23:00 | ... |  Články

Rodičia nám vravievali "Nechaj to akné tak - vyrastieš z toho". Naozaj sa dá z akné vyrásť?

Neliečené akné môže spôsobiť trvalé fyzické i psychické jazvy. Bez ohľadu na vek je dôležité začať ošetrovať problematickú pleť v počiatočnom štádiu. A najlepší spôsob, ako zabrániť opakovaným problémom s pletou je v prvom rade zamedziť ich vzniku.

Pre niektorých ľudí je akné je len kozmetická vada, a je to niečo nepodstatné.

"Áno, akné má vplyv na to, ako ľudia vyzerajú. Pre jednotlivca nepredstavuje vážne nebezpečenstvo ohrozenia zdravia. Môže však ovplyvniť pocity človeka a jeho vnímanie okolia a viesť tak k strate sebavedomia, niekedy dokonca až k depresii. Nikomu nedovoľte, aby vás odhovoril od vyhľadania odbornej pomoci, "pretože akné je len kozmetická vada".

Akné je aj psychický problém, pretože nepekná pleť znižuje sebavedomie nielen dievčatám, ale aj chlapcom.

Nepekné zapálené vriedky na koži prekážajú každému - či už ide o tvár, krk, hrudník alebo ramená. A tým skôr mladým ľuďom v citlivom veku.

To sú len také postrehy z internetu.

Hm, tak čo teda vlastne robiť, na internete je toľko rád... No človeka tam ešte presvedčia, že je to vážne problém a vplýva na psychiku človeka a jeho postavenie v spoločnosti.


Bla bla bla

24. února 2010 v 22:16 | Smutná duša |  Moje úvahy

Tak ma potešilo ako mi napísala jedna kamarátka, že bla bla bla. No možno by svoje bla bla bla mala povedať aj svojmu mužovi. Viem, že tento blog nebudeš nikdy čítať. Niekedy mám pocit, že mi každý dáva pocítiť, že potknúť som sa mohla iba ja. No potom neviem ako je možné, že ich manželstvo dodnes funguje a ona mala pritom ďalšie dve, či tri"manželstvá". Ďakujem za dôveru, ale aj ja teraz môžem napísať bla bla bla. Len v tom prečo sa to stalo, bol značný rozdiel. Ale však tieto vety sú napísané len na blogu a nikto nikdy nezistí o koho ide, tak žiaden strach. Ani tvoje zaryté poznámky voči ďalším. No chápem ťa a ty vieš prečo. Lebo si ochorela a stratila si vieru v samú seba. Neverila si si. Preto to chápem, lebo viem aká je tvoja choroba ťažká a ľahké to veru nemáš. Každý hľadá z toho únik von nejakým iným spôsobom. No v tomto som tvoje bla bla bla nepochopila, lebo ak ty mne píšeš bla bla bla, potom ja som ti mala napísať dva tri krát bla bla bla. Ale to si tu teraz píšem len ja sama sebe...


Únava

24. února 2010 v 20:58 | Smutná duša |  Moje básne

Ako mám vlastne žiť,
veď ja som tá "najhoršia",
"najsmiešnejšia", nemám
právo na chorobu,
zrútiť sa a nevládať,
byť smutná a unavená,
zo všetkého zničená...
Ja neviem ako som to mala zvládnuť,
keď vkuse ma zmárala únava,
celá moja hlava bola boľavá...
Potom už človek nevládze ani rozmýšľať,
nieto postaviť sa na nohy a podávať výkony
akoby sa nič nedialo a bol by na štyri pohony.


V ťažkej chvíli

24. února 2010 v 20:18 | Smutná duša |  Moje básne

Smútok v srdci máš,
že zlyhala si v najťažšej chvíli,
keď tvoj rozum už skoro nič neživí.
Keď už nevieš čia si,
s bolesťou dýchaš,
v bolesti kričíš,
že sa niečo deje,
upadáš do beznádeje.
Koľkí potkli sa, len to nesú
vo svojej duši a nik to netuší...
No robia sa múdrymi,
že nikto nie je pred nimi.
Nikdy som tam nechcela byť,
no ľudské slová vedia aj "zabiť".
Potom padáš stále dole,
stráca sa ti istota pod nohami
a ukrývaš svoje srdce do dlaní,
aby už nepočulo ostrosť slova,
ktoré sa niekedy dlhé roky hoja...
Vieš, že mala si byť silnejšia,
zvládnuť svoj život lepšie,
no niekedy ani nevieš ako,
strácaš sa v daľekých oblakoch,
kde ti je naoko veseljšie...


Diaľnice v mozgu

24. února 2010 v 13:33 | vat.pravda.sk |  Články

Droga je len jedným z podstatných faktorov pri vzniku závislostí. Závislosť si môžeme predstaviť ako stav, ktorý vzniká v trojuholníku, kde sú okrem drogy prítomné ešte ďalšie dva závažné faktory - osobnosť a prostredie. Určité osobnostné znaky umožňujú rozvoj závislosti - napríklad vôľová slabosť, emočná nezrelosť a sklon k rizikovému správaniu. Svoju úlohu hrajú aj rôzne faktory prostredia. Dôležité je, v akom type spoločnosti žijeme, aké sú prevládajúce zvyky. Napr. v moslimskej spoločnosti sa človek ťažko stane závislý od alkoholu, na druhej strane sa však ľahko dostane k drogám, ktoré sú legálne. Na Slovensku zase zvykneme oslavovať a vôbec riešiť alkoholom všetko (radosť aj smútok). Príslušnosť k niektorým povolaniam umožňuje ľahší vznik niektorých typov závislosti (napr. ľudia pracujúci v pohostinstve majú ľahko dostupný denný prístup k alkoholu). Okrem týchto troch faktorov sa často stáva spúšťacím momentom mimoriadna udalosť (napr. sklamanie, neúspech v škole, v práci a podobne).

Všetky vymenované príklady však majú svoj základ v zmene organizácie niektorých mozgových dráh. Máme v mozgu centrum odmeny, slasti (nazývané nucleus accumbens). Pri "vhodných" a opakovaných podnetoch sa vytvoria dráhy, ktoré sa končia v čelných lalokoch mozgovej kôry. Tieto dráhy pretrvávajú dlhodobo, takže aj po dlhšom prerušení konzumu drogy sú stále v pohotovosti. Mohli by sme ich prirovnať k diaľniciam, ktoré už boli raz postavené, a môžu sa (alebo aj nie) po nich valiť autá. Niečo podobné sa deje po opakovanom kontakte s drogou aj na bunečnej úrovni a na úrovni nervových prenášačov. Preto sa aj pri dlhodobom prerušení pitia či konzumu drogy vytvára pohotovostné nastavenie, ktoré sa kedykoľvek, aj po mnohých rokoch, znovu spustí.

Vzdávanie sa slobody

Na Slovensku je drogou číslo jeden okrem nikotínu stále alkohol. Nealkoholové závislosti predstavujú významné zdravotné, sociálne a kriminálne riziko, ale konzum alkoholu na Slovensku predstavuje vážnejší problém. Každý obyvateľ Slovenska skonzumuje za rok asi osem litrov 100−percentného alkoholu, čo je vysoká spotreba. Hospitalizácie pre heroínovú závislosť v posledných piatich rokoch klesli. Vzrastá však počet hospitalizácií v psychiatrických zariadeniach pre psychostimulanciá a kanabinoidy.
Veľmi varovné sú prieskumy poukazujúce na konzum psychoaktívnych látok na stredných a dokonca základných školách. Tento trend je nebezpečný. Detský organizmus je zvlášť citlivý na alkohol a drogy, takže v organizme, predovšetkým v mozgu, môže spôsobiť nevyliečiteľné zmeny. Preto sa domnievame, že aj keď jedna dávka drogy nie je nebezpečná sama osebe, spustí celý reťazec zmien správania sa a zmien, ktoré vedú k závislosti. Závislosť nepoškodzuje len organizmus, telo a mozog, ale zo slobodného človeka robí ujarmeného a neslobodného jedinca so všetkými duševnými a spoločenskými dôsledkami.


Dehydratácia

24. února 2010 v 12:43 | vat.pravda.sk |  Články

Keď si tak uvedomujem, často som zabúdala piť, resp. nepila som dostatočne veľa vody. Mnoho z nás ani nepociťuje smäd. No príjem tekutín je pre nás veľmi dôležitý.

"Piť či nepiť?" položil takmer filozofickú otázku profesor László Kovács na siedmej prednáške Detskej Univerzity Komenského. Bez jedla človek vydrží aj mesiac, ale bez vody necelý týždeň. Samotný život vznikol vo vode a človek i všetky živočíchy ju potrebujú k svojmu životu.

Nemá zmysel spoliehať sa na pocit smädu, lebo ten je už priamym nedostatkom tekutín. Mali by sme však predpokladať, že budeme smädní, a preto by sme mali piť počas dňa. Dehydratácia vzniká pri nedostupnosti zdroja vody, neschopnosti vyhľadať si zdroj vody alebo pri nesprávnych stravovacích návykoch. Dehydratácia ja závažné aj smrteľné ochorenie. Na dehydratáciu zomiera vo svete každých osem sekúnd jeden človek. Pri dvojpercentnej dehydratácii stratí pätdesiatkilový človek jeden kilogram svojej hmotnosti, väčšia strata vody a ubúdanie telesnej hmotnosti môžu znamenať dokonca smrť.
Existuje aj iná forma dehydratácie, a to miernym a ustavičným nedostatkom. Ak by sme ho odstránili, tak by sme predišli mnohým problémom, ako sú bolesti hlavy alebo zápcha. Piť sa má rovnomerne už od rána a v priebehu celého dňa. Dôležité sú už raňajky. Podľa prieskumu až sedemnásť percent detí neraňajkuje a dvadsaťjeden raňajkuje len nepravidelne. Ráno by deti mali vypiť dosť tekutín, napríklad šálku čaju a tiež si zobrať pitie aj so sebou do školy.
Ideálnou na pitie je voda z vodovodu, ale to ľudia zvyknú podceňovať. Pozor si treba dávať najmä na nekontrolované studne, pretože môže hroziť otrava dusičnanmi, ktoré sa používali ako hnojivo v poľnohospodárstve. Nebezpečné je to najmä pre deti, lebo dusičnany sa nadviažu na hemoglobín a zabraňujú transportu kyslíka krvou.



Zakliaty v čase

24. února 2010 v 11:51 | Smutná duša |  Moje obľúbené

Včera som si pozrela tento film. Odporúčam. Je tam veľa krásnych aj smutných scén. Myslím, že tento film stojí za pozretie. Témy cestovania v čase nemám rada, ale tu neslúži ako zámienka k nejakému scifi, berie sa skôr ako choroba a je zaujímavé sledovať, čo to urobí so vzťahom tejto dvojice.

Film "Zakliaty v čase" je natočený podľa bestselleru o láske, ktorá presahuje hranice času. Clare (Rachel McAdams) je zamilovaná do Henryho (Eric Bana) celý svoj život. Verí, že sú si súdení, aj keď vie, že budú odlúčení, ale nevie kedy: Henry je cestovateľ časom - prekliatie veľmi vzácnej genetickej anomálie, která zpôsobuje, že sa Henry skoro celý svoj život presúva v čase do budúcnosti a minulosti bez akejkoľvek kontroly. Aj napriek tomu, že Henryho nedobrovolné cestovanie v čase ich od seba oddeľuje, Clare sa za každú cenu snaží vybudovať normálny život so svojou jedinou životnou láskou.


Internet

24. února 2010 v 10:56 | Smutná duša |  Moje úvahy

Internet je fajn vec, zhromažďuje veľa informácií, robí pre nás mnoho vecí jednoduchšími. Na druhej strane je nástrahou. Veľmi veľa ľudí rieši svoje najväčie problémy cez internet. Dokonca mnohokrát vedia ľudia cez internet o sebe viac, ako tí skutoční v našich životoch. Jednak môžeme vystupovať na internete inkognito a máme pocit, že sa nám ľahšie otvorí srdce a ľahšie sa nám bude o problémoch písať ako rozprávať.
Mnohokrát si však časom človek, ktorý má problémy, začne vytvárať svoj internetový svet. Aby nebol stále smutný alebo skĺúčený "mení" podobu a aspoň na chvíľku sa stáva niekým, komu je dobre. V podstate však stále trpí.
Keby nebola možnosť tých pokecov, rôznych siahodlhých diskusií, človek by nemal inú možnosť ako ísť von a reálne sa stretávať s ľudmi. Nabrať odvahu a riešiť problémy.
Za ten čas, čo som sa aj ja stala "otrokom" internetu, som spoznala mnoho ľudí, ktorí sa stali otrokmi tiež. Keď som sa opýtala prečo, ich odpoveď sa zhodovala s mojou. Stratili spojenie s vonkajším svetom. Problémy, strach, apatia ich postupne dištancovala od života tam vonku a svoje útočisko našli na ineternete, kde sa mohli naoko stať šťastnejšími.
Taktiež rôzne poradne. Človek rieši často svoje zdravotné problémy na internete, hlavne z dôvodu zachovania anonymity a následne hľadania riešenia svojho problému. Na tieto fóra prispievajú laici i odborníci. Tak sa stretáva množstvo názorov. No väčšinou každý radí niečo iné. Niekedy sa z toho človeku zatočí hlava. Už už chce z internetu odísť, keď vám nejaký internetový priateľ napíše, že má problém a potrebuje si s niekým popísať. Tak zostanete aj do druhej, tretej v noci. Niekedy sa karta obráti a žiadate o pár riadkov aj vy. No aké to asi je, keď sa stretnú dve depresívne duše...o čom si tak asi môžu písať...jeden "podporuje" druhého. No niekedy skôr v depresii ako v uzdravení.
Spoznala som tu aj jedného chlapca, ktorý vlastne ani nechcel byť chlapcom a dlhé dva roky mi písal, že sa chce zabiť. Tie výkriky boli také silné a trvali veľmi dlho. V podstate si uvedomujem, že nikdy som ho nedokázala vymazať z icq listu, lebo niekde vnútri som mala o neho obavy. No na druhej strane si uvedomujem, že každá takáto veta, ma ťahala nenápadne dolu vodou. Niekedy sa na mňa hneval, že mu neodpíšem, no ja sama som sa snažila vyhrabať z dna a tie vety idem sa zabiť, nenávidím tamto hento, sa vrývali do mojej mysle. V podstate boli to len jeho výkriky o pomoc. Viem ako ho všetko bolelo, ako mu ľudia rečami ubližovali...viem ho úplne pochopiť. No opakovalo sa to stále dookola. Keď sa chce človek z toho dostať musí nadviazať kontakt so zdravými ľudmi, čo majú chuť do života a energiu. Kombinácia dvoch depresívnych ľudí býva niekedy smrteľná. A čo dvoch. Časom stretnete takých ľudí na internete množstvo.