Úzkosť

19. ledna 2010 v 21:14 | ... |  Články
Úzkosť treba liečiť, nie sa zaňu hanbiť

Tlak za hrudnou kosťou akoby pred infarktom alebo hoci neznesiteľné bolesti brucha často nesúvisia so somatickými ťažkosťami, ktoré liečia kardiológovia alebo gastroenterológovia. Naopak, patria do kompetencie psychiatrov a psychológov.

Strach a úzkosť potrebovali ľudia na to, aby prežili. Nabádali ich na opatrnosť a bránili im neprimerane riskovať. Pri hroziacom nebezpečenstve práve strach a úzkosť spúšťali u našich predkov také dôležité reakcie na prežitie, akými sú útek alebo útok.

Civilizácia však priniesla mnohé neznáme ohrozenia, pri ktorých človek musel svoju reakciu prispôsobiť. Napríklad pred vstupom na vozovku, po ktorej sa ženie auto, by bolo nelogické utekať alebo sa vrhnúť na vo zidlo len preto, lebo pripomína útočiaceho zvera. Vynašli sme sa a pomohli si tak, že ostaneme stáť na chodníku, kým vozidlo neprefrčí.

Najskôr vylúčiť telesné ochorenie
Pri množstve nečakaných impulzov, o ktorých sa mohlo domnievať, že človeka ohrozujú, však neraz zmätene podľahne panike. A výsledkom potom býva, že niekoho zrazu ovládne zdanlivo nevysvetliteľná úzkosť, ktorá sa časom dokáže natoľko vystupňovať, že mu bráni viesť normálny život. Úzkostnými poruchami trpí každý piaty Európan a Severoameričan, pričom dvakrát viac žien ako mužov.

Úzkosť sa prejavuje rôzne - od miernych až po ochromujúce pocity nevysvetliteľnej vnútornej paniky pri bežných situáciách, zvýšeným potením, zrýchleným tepom, dychom, búšením srdca, vyskytujú sa aj závraty, pocity na omdlenie, vracanie, dojem, že nás už-už postihne čosi hrôzostrašné a podobne. "Dôležité je presne diagnostikovať, či úzkosť nesprevádza aj niektoré zo somatických ochorení," hovorí psychiatrička Ingrid Janošková z Pinelovej psychiatrickej nemocnice v Pezinku. "Napríklad angina pectoris, anémia, pľúcna alebo iná telesná choroba. Až po ich vylúčení by mal pacient navštíviť psychológa alebo psychiatra."

Bagatelizovanie choroby
Ľudia úzkostné poruchy často bagatelizujú a nepriznávajú sa k nim. Alebo sa hanbia zájsť k psychiatrovi. Ak to však neurobia a úzkosť neliečia vôbec, prípadne si samoliečiteľsky "naordinujú" alkohol či upokojujúce látky, ktoré im na určitý čas pomôžu, svoj zdravotný problém nevyriešia. Naopak. "Napríklad nejeden alkoholik často tvrdil, že s pitím začínal, aby nepociťoval trému," pokračuje Janošková. "V jeho prípade však išlo o úzkosť, ktorú najskôr alkoholom zmierňoval, aby ju ním neskôr ešte viac prehĺbil."
Výsledkom "samoliečby" bolo, že úzkosť prerastala do rôznych fóbií či depresií.
,,Takáto alebo podobná panická úzkostná porucha potláčaná alkoholom neraz dotyčnému človeku zatvorila cestu do života a sociálne ho izolovala," hovorí psychiater Peter Breier. ,,Niekedy ho priviedla až k depresii, keď už nevládal, stratil silu a rezignoval." Podobne ako alkoholom si často pri úzkostných stavoch pacienti "pomáhajú" aj manipuláciou s jedlom. Prejedaním sa alebo, naopak, nejedením (bulímia).

Čo spôsobuje neliečenie

Pravda tiež je, že úzkosť sa neraz podieľa aj na ochoreniach, akými sú žalúdočné vredy, dráždivý vrátnik, bolesti chrbtice a ďalšie. "Pri úzkosti sa totiž aktivuje zložka vegetatívneho nervstva - sympatikus, čo sa prejaví napríklad zrýchleným tepom, vyšším krvným tlakom a zmenami v zažívaní," uzatvára Breier. "Ak tento stav trvá dlho a nelieči sa, postupne dochádza k zmenám na týchto orgánových systémoch."

Vysokoškolák a dve pivá

Peter patrí medzi vynikajúcich študentov. Spolužiaci však netušia, že niekoľko dní pred každou skúškou musí každý večer vypiť dve pivá, aby si v noci dokázal pospať aspoň dve-tri hodiny. Inak by nezaspal vôbec. Nevedia ani to, že len čo mu kdesi v podvedomí naskočí čosi so skúškami, začne ťažko dýchať, rozbúši sa mu srdce, spotia ruky. Niekedy sa jeho panika natoľko vystupňuje, že musí vystúpiť z autobusu a opäť a opäť sa ubezpečovať, že nezomrie. S nikým o tom nehovorí. Možno aj preto, lebo ho svojím spôsobom vysmial kardiológ, ku ktorému ho poslal praktický lekár. Vraj s jeho srdcom je všetko v najlepšom poriadku a budú to len "nejaké" nervy. Peter síce nerozumie, prečo sa stáva bezbrannou hračkou neznesiteľnej paniky, ktorá mu v čoraz častejších intervaloch bráni viesť normálny život, ale predpokladá, že keď dokončí štúdium, skončí sa aj úzkosť. "Ak nezájde za psychiatrom alebo za psychológom, s veľkou pravdepodobnosťou to bude len a len horšie," tvrdia psychiatri.

Naučte sa to predýchať

Na uvoľnenie stresového napätia, ktorého je úzkosť dôsledkom, priaznivo pôsobia športové aktivity, ale aj porozprávanie si o svojich ťažkostiach s blízkym človekom. Najviac sa osvedčila metóda hlbokého dýchania. Špecialisti odporúčajú dýchať pomaly a zhlboka, až z brucha. Pritom by mal výdych smerovať akoby do rúk, do nôh a vlastne do všetkých častí tela. Takéto približne desaťminútové dýchanie treba opakovať tri- až štyrikrát denne. Ak však úzkostné stavy trvajú ďalej, odborníci radia navštíviť psychiatra alebo psychológa, ku ktorým možno zájsť bez odporúčania praktického lekára. "Otáľať s návštevou špecialistu je podobne nezodpovedné, ako otáľať s neliečením ktoréhokoľvek iného rizikového faktora, napríklad na vznik srdcovo-cievnych alebo onkologických chorôb," tvrdia.

Čo rozpúšťa úzkostné poruchy
Štartom úzkostnej poruchy často býva situácia, keď je človek konfrontovaný so svojou bezmocnosťou alebo so strachom, že bude narušená jeho celostnosť a jeho doterajšie fungovanie alebo že si nevystačí s tými obranami, ktoré mu doteraz pomáhali. Môže to byť jeden silný traumatický zážitok alebo množstvo malých traumatických udalostí, ktoré sa zbierajú od detstva.
Úzkostná porucha sa môže rozvíjať dlhšie obdobie. Dnes vieme, že na jej vzniku sa spolupodieľa aj genetická predispozícia. K panike súvisiacej s nárastom úzkostných reakcií prispievajú aj médiá v honbe za senzáciami, respektíve zveličovaním banálneho problému a nekonečným pripomínaním, že ľudí ohrozuje nebezpečenstvo, ktorého pravdepodobnosť je v skutočnosti nízka a takmer bezvýznamná.
Vo všeobecnosti platí, že kým obyčajný strach a tréma dokážu človeka vyburcovať k zvýšenému výkonu, a teda mu vedia poslúžiť, dlhotrvajúce úzkostne prežívané situácie bez úspešného vyriešenia, ktoré v našom podvedomí zavisnú ako čosi nedokončené, majú opačný účinok. Blokujú našu životnú silu. Je pravidlom, že pre vznik úzkostnej poruchy nie je také podstatné, ako veľmi býva človek zaťažený, ale či má vplyv na udalosti, ktoré sa ho týkajú. Mimochodom, tých, ktorí vzdychajú nad vlastnou zaneprázdnenosťou, zaťaženosťou, nad tým, že vraj nemajú ani minútu voľnú, sa problém úzkostných porúch obyčajne netýka. Začne sa ich týkať, keď už nevládzu byť činorodí."

Ako sa liečiť?

Lieky
Pri úzkostných stavoch sa obyčajne podávajú anxiolytiká, betablokátory alebo antidepresíva. Anxiolytiká, ktoré po dvanásťtýždňovej liečbe významne zlepšujú stav až 90 percent postihnutých a 50 percent sa panických záchvatov zbaví úplne, treba vysadzovať postupne, lebo ohrozujú pacienta abstinenčnými príznakmi.

Alternatíva
Na upokojenie nervov sú vhodné bylinkové čaje bez kofeínu a vylúčenie kávy. Pri nespavosti pomáha rumanček a mäta. Anxiolytické účinky má aj ľubovník, proti nespavosti pomáha kozlík lekársky.

Hypnóza, joga a masáže
V priebehu niekoľkých sedení môže hypnotizér naučiť pacienta uvoľniť sa pomocou hlbokého dýchania, meditácie a predstavy upokojujúcich scén. Medzi ďalšie prospešné relaxačné techniky patria autohypnóza a sugescia. Takisto niektoré prvky jogy, kombinované s meditáciou, pomáhajú pri nácviku hlbokého dýchania a polôh znižujúcich úzkosť. Masáže tiež patria medzi vhodné prostriedky na potláčanie úzkosti. Ich vyšší účinok sa dosiahne použitím aromatizovaných olejov zo šalvie, rumančeka a ďalších liečivých bylín.

Prevencia
Miernu úzkosť dokáže odstrániť aeróbne cvičenie (nesúťaživá chôdza, ľahký beh, pomalé plávanie, bicyklovanie, aerobik), ktoré v tele zvyšuje tvorbu endorfínov - neurotransmiterov s upokojujúcim účinkom, zlepšujúcim náladu. Okrem toho je vhodné každý deň si vyhradiť tridsať až štyridsať minút na pokojnú relaxáciu - čítanie, počúvanie hudby alebo na svojho koníčka.

Text prevzatý

 


1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.