Sedem starých a sedem nových divov sveta

31. ledna 2010 v 16:36 | Smutná duša |  Moje úvahy

Sedem. Máme sedem dní v týždni. Hovorí sa, že za šesť dní Boh stvoril nebo a Zem a všetky rastliny a živé tvory. Jeho práca sa skončila. Preto na siedmy deň odpočíval. Požehnal siedmy deň a ustanovil ho navždy za svätý. Taktiež sa hovorieva "sedem rokov nešťastia, sedem rokov šťastia." Alebo, že bunky ľudského tela sa obnovujú vždy po siedmich rokoch. Toto číslo sa stalo pre ľudstvo magické a posvätné. Je zaujimavé si uvedomiť, čo naši predkovia dokázali už dávno predtým a akým spôsobom vznikli napríklad Egyptské pyramídy a vlastne každý jeden z divov sveta.

A tak možno práve preto máme Sedem divov sveta. Pred 2000 rokmi grécky spisovateľ nazývaný Antipater zo Sidonu zostavil zoznam stavieb, ktoré vo svojom čase považoval za najväčšie a najhonosnejšie. Tie sa neskôr stali všeobecne známe ako Sedem divov sveta.

Dnes už máme Sedem starých a sedem nových divov sveta. Z povodných 7 divov sveta zostal len jediný a to Egyptské pyramídy.
Počas slávnostného podujatia na lisabonskom štadióne Benfica 7.júla 2007, vybrali víťazné pamiatky na základe zatiaľ najväčšieho on-line hlasovania a zaslaných textových správ. O siedmich nových divoch sveta rozhodovalo viac ako 100 miliónov voličov.


Sedem starých divov sveta


  • Egyptské pyramídy/ Pyramídy v Gize/Cheopsová pyramída

Egyptské pyramídy (často sa udáva ako div len Cheopsová pyramída alebo pyramídy pri Gize), jediný zo siedmich divov, ktorý sa zachoval dodnes, sú paradoxne aj divom najstarším. Starovekí Egypťania ich postavili už pred 5000 rokmi. Pyramídy boli vlastne obrovskými hrobkami faraónov starovekého Egypta. Najznámejšia a najväčšia je Veľká pyramída v Gíze (Cheopsova pyramída) - vysoká je 137 metrov.

Cheopsová pyramída
Pyramídy v Gize

  • Semiradimine vysuté záhrady

Visuté záhrady kráľovnej Semiramiss v Babylone boli sériou arkádovitých terás, postavených do tvaru pyramídy a na ich zavlažovanie sa čerpala voda z neďalekej rieky Eufrat. Záhrady boli akousi chladivou, zelenou oázou uprostred horúcej púšte. Jedna povesť tvrdí, že ich dala postaviť kráľovná Semiramis, iná zase, že ich dal postaviť kráľ Nebukandesar II. pre svoju manželku Amytis (okolo roku 600 pred Kr.), ktorej chýbala zeleň jej domoviny Médii (územie rozprestierajúce sa na území dnešného severozápadného Iránu).


  • Artemidin Chrám v Efeze

Chrám známy aj ako "Artemision" dal asi v roku 550 pred Kr. vybudovať kráľ Kroisos z Lýdie, v meste Efez, na pobreží Malej Ázie. Artemidin chrám bol 112 metrov dlhý a 52 metrov široký, čo ho robilo jednou z najväčších stavieb tých čias. V roku 356 pred Kr. ho muž menom Herostrates podpálil a zničil. Chrám bol obnovený, po tom ako mesto dobyl Alexander Veľký. Dodnes sa však z chrámu nezachovalo takmer nič.



  • Diova socha v Olympii

Diovaa socha v Olympii bola 12 a pol metra vysoká, nádherná socha, ktorú v roku 433 pred Kr. vytvoril grécky sochár Feidias. Diove telo bolo vyrobené zo slonoviny, vlasy a brada zo zlata a oči tvorili drahocenné drahokamy. Celá postava sedela na tróne z cédrového dreva. Socha bola umiestnená v chráme, postavenom špeciálne pre ňu. V roku 394 pred Kr. sochu odviezli do Konštantinopolu, kde ju pravdepodobne zničil oheň.



  • Mauzoléum v Halikarnasse

Mauzóleum v Halikarnasse (v dnešnom Turecku) dal postaviť kráľ Mausolos II., ako symbol svojej moci. Stavba bola taká veľkolepá, že pojem mauzóleum, pôvodne označujúci len hrobku kráľa Mausola II. sa stal synonymom pre hrobku všeobecne. Hrobka bola vysoká až 42 metrov a rozmery základne boli 38 metrov x 32 metrov. Stavba sa nakoniec po stáročiach zrútila a v roku 1581 použili kamene z ruín na stavbu opevnenia.


  • Rodoský kolos

Héliovuu sochu na Rodose postavili obyvatelia ostrova v roku 304 pred Kr., po tom ako sa ubránili invázii, ako výraz vďaky Héliovi za jeho pomoc. Socha bola vyrobená z bronzu a bola vysoká 37 metrov. Niektorí historici tvrdia, že socha mala nohy rozkročené a lode plávajúce do prístavu, plávali pod ňou, pravdepodobnejšie však je, že socha mala nohy pri sebe a stála na podstavci umiestnenom pri prístave.
Kolos zničilo zemetrasenie, no ešte mnoho rokov zostali jeho ruiny nedotknuté. Až v roku 653 napadli Rodos islamské vojská a kusy Kolosu odviezli a pravdepodobne roztavili.


Údajná pozícia Rodoského kolosu


  • Alexandrijský maják

Maják na ostrove Faros pri Alexandrii bol postavený v roku 278 pred Kr. na návrh Alexandra Veľkého (dokončený však bol až za vlády Ptolemaia II.). Bol postavený tak kvalitne, že vydržal vyše tisíc rokov a prekonal niekoľko zemetrasení, no aj napriek tomu sa mu zemetrasenie v roku 796 stalo osudným. Na jeho základoch dnes stojí pevnosť.



Sedem nových divov sveta


  • Chichen Itzá

Chichen Itzá (vyslov číčen ítsá) (z jazyka yucatánskych Mayov Chi'ch'èen Ìitsha - Pri ústach prameňa Itzá) je veľké archeologické nálezisko z predkolumbovského obdobia postavené mayskou civilizáciou, ktoré sa nachádza v strede polostrova Yucatán v Mexiku.




  • Kristus Spasiteľ

Kristus Spasiteľ alebo Kristus Vykupiteľ (po portugalsky: O Cristo Redentor) je socha Ježiša Krista postavená v roku 1931 v Brazílii nad mestom Rio de Janeiro. Je umiestnená na 704 metrov vysokom pahorku Corcovado, jej výška je 30 metrov a podstavec pod ňou meria 7 metrov. Zobrazuje Krista s roztiahnutými rukami, akoby objímal mesto. Toto gesto malo vyjadrovať súcit a radosť z nezávislosti. Myšlienka vytvoriť sochu sa zrodila v roku 1922, keď Brazília oslavovala 100.výročie nezávislosti. U brazílčanov mala myšlienka úspech, začali sa organizovať zbierky pre získanie finančných príspevkov na sochu a o necelých 10 rokov bola ich idea naplnená. Na vrchol pahorku vedie železnica postavená v roku 1885, ktorá končí 40 m pod sochou. Pod sochou sa nachádza terasa, z ktorej je krásny výhľad na celé Rio de Janeiro ale aj na pláž Copacabana a Ipanema.


  • Veľký čínsky múr

Veľký čínsky múr (Čchang-čcheng) je starý systém opevnenia, ktorý sa ťahá naprieč severnou Čínou. V dnešnej podobe bol vybudovaný za dynastie Ming v období od konca 15. storočia do začiatku 17. storočia. Jeho účelom bolo chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi. Podobné opevnenia proti vpádom kočovných kmeňov boli však budované už v dávnejších dobách. Múr sa tiahne v ohromujúcej dĺžke 6 700 km; východný začiatok má v Šan-chaj-kuan (Shanhaiguan) pri morskom zálive Po-chaj (Bohai) v provincii Che-pej (Hebei) na hraniciach vlastnej Číny a Mandžuska, končí ďaleko na západe pri Ťia-jü-kuan ( Jiayuguan) v provincii Kan-su na pokraji púšte Gobi, v miestach, kade cez roztrúsené oázy kedysi pokračovala západným smerom Hodvábna cesta. Treba zdôrazniť, že múr v niektorých úsekoch prebieha v niekoľkých líniách a vytvára odbočky (započítané do celkovej dĺžky), na iných miestach je naopak prerušený.



  • Machu Picchu

Machu Picchu (vyslov: maču pikču; po kečuánsky: Machu Pikchu Starý vrch), známe aj ako Stratené mesto Inkov je mesto, ktoré vytvorili Inkovia, vo výške 2430 m n. m. na horskom hrebeni nad údolím Urubamba v Peru asi 70 km severne od Cusca. Mesto objavil 24. júla 1911 havajský rodák Hiram Bingham spolu so svojím sprievodcom Melchorom Arteagaom v husto porastených peruánskych Andách. Hiram Bingham sa o stratenom meste dozvedel náhodou z ústnych legiend starých Indiánov. Od National Geographic Society a Yaleovej univerzity v USA získal peniaze, vrátil sa do džungle v Peru spolu s celou expedíciou amerických archeológov a antropológov. Stratené mesto nazval kečuánskym jazykom - Machu Picchu (Starý vrch). Netušil, že jeho objav raz UNESCO vyhlási za svetové kultúrne dedičstvo.


  • Petra v Jordánsku

Petra (po grécky πέτρα - petra = "skala") je skalné mesto a archeologická lokalita v Jordánsku. Od roku 1985 je zaradená na zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Trosky mesta, ktoré boli odkryté v 19.storočí, sú prístupné návštevníkom. Petra sa nachádza za vstupnou bránou nazývanou siq. Mesto vzniklo v dokonale krytom mieste, kde sa stretávajú tri údolia. Mesto bolo založené pravdepodobne medzi 3. st. pred Kr. a 1. st. po Kr. V tom čase údolie obsadili Nabatejovci. Petra sa stala hlavným mestom ich kráľovstva. Neskôr ovládli Petru Rimania. Mesto leží na mieste, kadiaľ viedla cesta do južnej Ázie, takže ovládalo obchod s korením. Všetky stavby (chrámy, hrobky, amfiteáter) boli vytesané do pieskovca. Mesto dosiahlo najväčší rozkvet a význam okolo roku 62 pred Kr., kedy tu žilo asi okolo 30 000 ľudí. Petru opustili poslední ľudia po druhom ničivom zemetrasení v 6. st. po Kr. Údolie upadalo postupne do zabudnutia. Stalo sa tajomstvom miestnych beduínov, ktorí existenciu skalného mesta starostlivo skrývali pred svetom. Prvým Európanom (od čias križiackych výprav), ktorý uvidel Kráľovskú hrobku v Petre, bol v roku 1812 švajčiarsky bádateľ a cestovateľ Johann Ludwig Burckhardt, ktorý cestoval zo Sýrie do Egypta v prezlečení za Araba.
Scenériu využilo veľa filmov, okrem iných Indiana Jones a posledná krížová výprava či Múmia sa vracia.


  • Koloseum

Koloseum (po taliansky Colosseo) sú ruiny veľkého amfiteátra v strede Ríma. V súčasnosti je to architektonická dominanta Ríma. Koloseum stojí na mieste umelého jazera v záhrade Nerovho Zlatého domu na konci Forum Romanum. Pôvodne slúžil ako amfiteáter a bola to najväčšia budova v Rímskej ríši. Pôvodne sa nazývalo Flaviovský amfiteáter (po latinsky Amphitheatrum Flavium, v taliančine Anfiteatro Flavio) podľa dynastie, z ktorej pochádzali obaja jeho stavitelia. Až neskôr sa vžil názov Koloseum, znamenajúci "obrovský" (myslia sa buď obrovské rozmery samotného amfiteátra alebo rozmery obrovskej sochy Nera, ktorá pri amfiteátri stála). V súčasnosti sa z Kolosea zachovali iba ruiny, poškodenie zapríčinili zemetrasenia a rozkrádanie materiálu. Koloseum bolo označované ako ikona starovekého Ríma a rímskej architektúry. Neskôr malo veľa využití ako bývanie, dielňa, pevnosť a svätyňa.



  • Tádžmahal

Tádžmahal (po anglicky Taj Mahal, po indsky Taaj Mähäl, korunný palác) je stavba pri Agre v indickom štáte Uttar Pradeš. Súčasť svetového dedičstva UNESCO. Podľa prevažujúceho oficiálneho názoru je to mauzóleum, ktoré postavil Šáhdžáhán na pamiatku svojej ženy Mumtáz Mahal (Ardžumand Bano Begum). Podľa oficiálneho zápisu UNESCO sa stavba začala v roku 1631 a skončila roku 1648. Stavalo ju vyše 20 000 remeselníkov z celej južnej a strednej Ázie. Vraví sa, že na architektonickom stvárnení sa mali podielať jeden Francúz a istý Benátčan. Zodpovedným architektom bol Usad Ahmad z Lahore, starého hlavného mesta ríše Mogulov (Mughalov). Stavebný materiál bol dopravený z celej Indie a Ázie. Použilo sa vyše 1000 slonov a 28 rôznych druhov drahokamov a polodrahokamov bolo zasadených do mramoru. Existuje však aj názor, že ide o prestavbu pôvodnej hinduistickej stavby, na čo by poukazovali podobné stavby (ktoré sú mimo Indie nie veľmi známe).




Čestný kandidát na nových sedem divov sveta Chufuova pyramída je najväčšia z egyptských pyramíd a jediný dodnes existujúci zo starovekých divov.

Veľká pyramída v Gize/Chufuova pyramída

Chufuova pyramída (iné názvy: Cheopsova pyramída, Veľká pyramída, Chufevova pyramída, Prvá pyramída v Gíze, Veľká pyramída v Gíze, v antike nazývaná Veľká Cheopsova pyramída) je jedna z pyramíd pri Gíze, najväčšia z egyptských pyramíd a jediný dodnes existujúci zo siedmich divov sveta. Súdobý názov pyramídy bol Achet (Sídlo svetla), neskôr Achtej Chufu (Chufuov obzor. Chufu na obzore či Chufuova pyramída, ktorá je na mieste východu a západu slnka; tento názov sa však vzťahuje asi aj na celé pyrymídové pole).
Leží na pyramídovom poli pri egyptskej Gíze takmer v jednej línii s Menkaureovou pyramídou (gr. Mykerínova) a Rachefovou pyramídou (Chefrenovou, Chafreovou).


A tak možno o ďalších dvetísic rokov budú naši následovatelia/ ďalekí potomkovia voliť ďalších sedem divov sveta, ktoré možno vytvára ľudstvo práve teraz.

Možno bude raz divom sveta napríklad Burdž Chalifa.

Burdž Chalífa (doslova Kalifova veža ), staršie Burdž Dubaj (doslova Dubajská veža ), je mrakodrap v meste Dubaj v Spojených arabských emirátoch. Výstavba začala 21. septembra 2004 a predpokladané otvorenie budovy bolo naplánované na január 2010. Stavba bola otvorená 4. januára 2010. Celková výška budovy vrátane antény je po dokončení 828 metrov. Po dokončení v roku 2010sa stala bezkonkurenčne najvyššou budovou na svete, pričom výrazne predbehla Taipei 101, ako aj plánovanú Freedom Tower v New Yorku.
Autorom budovy je Adrian Smith, ktorý pracoval do roku 2006 v spoločnosti Skidmore, Owings and Merrill. Staviteľmi sú spoločnosti Samsung Engineering & Construction, Besix a Arabtec.

 

29 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 misko misko | 4. května 2011 v 19:33 | Reagovat

Je to dobre

2 konecne konecne | 23. května 2011 v 16:54 | Reagovat

Konecne som sa o tom niekde dozvedela

3 zajko30 zajko30 | E-mail | 11. srpna 2011 v 22:46 | Reagovat

zaujímavé:-)

filip

4 ANONYM ANONYM | 26. ledna 2012 v 12:32 | Reagovat

úplne odveci a trápne

5 ANONYM ANONYM | 26. ledna 2012 v 12:33 | Reagovat

[3]: hahahah

6 Ivanka Ivanka | E-mail | 16. května 2012 v 20:48 | Reagovat

neznasam ked sa mam učit toto naspamet

7 betka betka | E-mail | 16. června 2012 v 17:01 | Reagovat

kukučik

8 betka betka | E-mail | 16. června 2012 v 17:03 | Reagovat

[4]: čo si sa zbláznil?? ved je to užasne !! milujem tuto stranku ... vzdicky kd sa nanu pozriem, chce sa mi odrazu plakat .. pripomína mi moje cestovanie po svete :)

9 Timotej Timotej | 19. června 2012 v 9:45 | Reagovat

Krista!!

10 Timotej Timotej | 19. června 2012 v 9:45 | Reagovat

Zidovica

11 ja ja | 19. června 2012 v 9:46 | Reagovat

zide

12 šmolinkáááá šmolinkáááá | E-mail | 4. srpna 2012 v 22:05 | Reagovat

Konečne nájdem nejakú stránku s ktorej sa to dozviem ;)

13 študent študent | 7. srpna 2012 v 12:30 | Reagovat

Skvelé...

14 denisa denisa | E-mail | Web | 8. října 2012 v 11:09 | Reagovat

7 divuuuuu

15 Janka :) Janka :) | E-mail | 20. října 2012 v 15:24 | Reagovat

veľmi pekné .. ďakujem, pomohla si mi :)

16 vivi vivi | 7. listopadu 2012 v 20:24 | Reagovat

super dakujem už konečne mám D.U.

17 gabi gabi | 24. dubna 2013 v 20:54 | Reagovat

je to zaujímavé

18 mikey mikey | 20. října 2013 v 15:51 | Reagovat

aj mne to pomohlo s d.u.

[16]:

19 MARTIN MARTIN | 28. října 2013 v 9:07 | Reagovat

SUPER

20 Adam Adam | E-mail | 20. února 2014 v 15:29 | Reagovat

vááááááááááv

21 mimonka mimonka | 19. června 2014 v 16:00 | Reagovat

zaujímavé :)

22 Jakub Jakub | 12. září 2014 v 6:53 | Reagovat

je to zaujmivavé

23 jakub jakub | 25. května 2015 v 17:47 | Reagovat

na tomto sa vela naučím.

24 jakub jakub | 25. května 2015 v 17:49 | Reagovat

fakt dobre

25 Luci Luci | 28. listopadu 2015 v 15:49 | Reagovat

Je to supeer

26 Roman Roman | 9. ledna 2016 v 13:48 | Reagovat

Pomohlo mi to s d.u. na dejepis.

27 kamkma kamkma | E-mail | 21. dubna 2016 v 20:10 | Reagovat

[4]:ty si sám o sebe trápny

28 Ondrej Ondrej | E-mail | 15. září 2016 v 17:48 | Reagovat

Verím, že do roku 2026 budem vidieť naživo všetky tieto Divy.

29 David David | 4. října 2016 v 15:20 | Reagovat

[26]: Asi tak. :)

30 tvoja mamka tvoja mamka | 11. prosince 2017 v 20:07 | Reagovat

[4]: krásne

31 WilliamLag WilliamLag | E-mail | Web | 6. dubna 2018 v 18:45 | Reagovat

Beneficial data. Thanks.

32 Juro Juro | E-mail | 16. června 2018 v 14:09 | Reagovat

Uz mi chyba len Petra v Jordansku. Snad buduci rok to dam ...

33 Meril Meril | E-mail | 30. května 2019 v 8:21 | Reagovat

Meril mám nový

34 Satlo Satlo | E-mail | 30. května 2019 v 8:23 | Reagovat

Urobil som satlo a spadol som na klávesnicu a nedá sa mi napísať +.

35 Tomáš Tomáš | E-mail | 30. května 2019 v 8:24 | Reagovat

Ahoj

36 Pomoc Pomoc | E-mail | 30. května 2019 v 8:24 | Reagovat

Neviete Čo mám dať do tajničky prosím? Má vyjsť ihlan ale neviem čo mám dať na a Ďakujem za pomoc. PS.Meril je skurvetý cigaň

37 Meril Meril | E-mail | 30. května 2019 v 8:24 | Reagovat

[35]: Kapo

38 Kakko Kakko | E-mail | 30. května 2019 v 8:25 | Reagovat

[35]: debil

39 Kaapo Kakko Kaapo Kakko | E-mail | 30. května 2019 v 8:25 | Reagovat

Vihrali sme majstrák chlapy pýšem s Fýnska

40 Kaapo Kakko Kaapo Kakko | E-mail | 30. května 2019 v 8:26 | Reagovat

[39]:S Helsinjek presnejšie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama