Prosím nezabudni

17. ledna 2010 v 22:51 | Smutná duša |  Moje básne

Nezabudni na mňa prosím,
aj keď prežili sme ťažké skúšky života nášho...
Raz zvíjal si sa v bolesti ty, potom zasa ja,
niekedy sme to cítili naraz...obaja...
Len Boh vie prečo sa naše cesty skrížili,
prečo sme si toľko bôle prežili...
Tak veľmi ma bolelo,
že posledne tri roky zatvárala som Ja dvere,
pritom láska mi tak chýbala,
do vankúša som dni a noci preplakala celé...
Láska choď ďalej a šťastný buď,
no prosím spomeň si niekedy,
že vo svojom srdci navždy nosím
naše šťastné aj smutné chvile
a aj keď nebudem, budú stále živé...
Obaja sme to mali istým spôsobom tažké,
no ja ostávam v otázke...prečo?
Jediný zmysel môjho života bola láska,
čistá, sladká, úprimná...
No potom som o nej začala už len snívať
a vytvárať si o nej pekný sen...
A ja dodnes nechápem,
prečo je to tak, prečo len...?
Prečo veľký tieň zosadol na moju dušu
a zobral mi moje krásne sny
o láske, milovaní, bytí a celom tomto žití...
Ja na konci padnem na zem celá doráňaná,
zostane po mne už len spomienka smutná, neznáma.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama