Keby bolo keby...

18. ledna 2010 v 20:02 | Smutná duša |  Moje úvahy
"Keby bolo keby...boli by sme v nebi..."

Bohužiaľ toto bolo moje "obľúbené slovo"...keby... a myslím, že to bola veľká chyba. Trápiť sa nad niečím, čo už odniesla voda a spláchli obrovské vlny samotného života. Raz som dostala jednu knižku , ktorá sa volá Ako sa mi to mohlo stať? Teraz sa pýtam ja to isté :(.

Dodnes si pamätám jej úvodný text, je to z Americkej tragédie od Paula Simona.

Neviem o niekom, že by nebol zbitý,
neviem o jedinom, ktorý by bol v pohode,
neviem o sne, ktorý by sa nebol časom zničil
alebo sa neocitol v porobe.

Nuž áno taký je samotný život. Človek sa stretáva s rôznymi životnými situáciami, niekedy musí čeliť naraz mnohým zmenám a kto tieto zmeny nevie zdolávať, dostane sa na tenký ľad. Je otázkou krátkeho času, kedy sa ľad začne roztápať alebo vznikne trhlina, ktorá ho vtiahne na dno. My ľudia sme rôzny a rôzne aj zvládame životné situácie. Mnohokrát som počula..."ja by som to zvládla lepšie". Myslím, že je odvážne tvrdiť to, kým sa človek do takej situácie naozaj nedostane. Sama som bola svedkom takého tvrdenia a keď prišlo na lámanie chleba,táto udalosť mala blízko k tragédii.

Ešte zo svojich detských čias si pamätám riekanku

Život je javisko na ktorom musíš stát, aj keď Ti srdce krváca ty sa musíš smiať.

V podstate sú to veľké pravdy života. Ľudský osud je nevyspytateľný a bez správnej dávky humoru takmer nezvládnuteľný. No nie všetci to máme v živote rovnako ľahké, či ťažké. Niekto ním prejde bez menších pošmyknutí, niekto sa šmýka celý život.
Ako sa spieva v jednej českej pesničke život je jen náhoda, jednou sme dolu, jednou nahoru, život plyne jak voda...

Citáty, či murphyho zákony si niekto prečíta, pričom si vôbec neuvedomí, že sa naozaj treba nad nimi hlbšie zamyslieť. Tieto odkazy nám podavajú staršie generácie, ktoré si čo to prežili a ukrýva sa v nich pravda a hlboké poznanie ľudského života. Ako sama dobre viem ,ľudia majú tendenciu často siahať po takýchto osobnostných, psychologických knižkách v ťažkých časoch. Rady v nej môžu na chvíľku pohľadiť jeho dušu, naznačiť mu nejaký smer, ale horšie je to uplatniť v samotnom živote, kde dovolím si tvrdiť, NAOZAJ NIE JE NIČ ISTÉ.

Taktiež si mnoho ľudí neuvedomuje vlastnú hodnotu ľudského života. Zdravie berú niekedy ako obyčajnú samozrejmosť. Až keď príde problém, uvedomia si akú hodnotu skutočne zdravie má. Je dôležitá fyzická ako aj psychická hygiena. Telo nemôžu existovať bez duše. Dovolím si tvrdiť, že psychická bolesť je tisícnásobne väčšia ako fyzická. No nemožno sa čudovať tomu, že v dnešnej dobe ma 8 z 10 ľudí depresiu alebo pomaly každý jeden časť z nejakej psychiatrickej diagnózy. Životné tempo sa zrýchľuje a náš organizmus nato nie je stavaný. Preto niekedy jednoducho zasvieti červená kontrolka a v najhoršom prípade konečné OFF.
Ja keď som aj niekomu povedala, že mám depresiu, zvykol povedať ešte že tak..., že to nie je niečo horšie. Nuž vtedy som si pomyslela nechci prosím ťa vedieť, čo to skutočná depresia je. Keď si to tak zoberiem je to pochopiteľné, z toho hľadiska, že depresia vyjadruje bolesť duše, ktorá je neviditeľná. Lenže práve to neviditeľné môže niekedy bolieť najviac. Dodnes si pamätám slová jednej mojej priateľky, ktorá plakala a ja som sa s ňou o tú jej bolesť vtedy chcela podeliť. Jej odpoveď znela "veď ty máš všetko a ja nič", čo môžeš vedieť o depresii. Och ako to môže človeka zraniť, bolieť. Veď tá vonkajšia nálepka predsa ešte nič nemusí znamenať. Bolo to v časoch, keď si snáď každý myslel, že nie je veselšieho človeka. Človek už potom nemá chuť deliť sa so svojimi vlastnými pocitmi a k niekomu vôbec nájsť skutočnú dôveru.
Ďaľšia vec, ktorú som postrehla je, že ľudia majú často radosť z nešťastia iného človeka. Dokonca si niekedy aj kopnú a pridajú na jeho triko aj veci, ktoré sa nikdy neudiali. Netvrdím však, že je to pravidlom. Sú to len moje postrehy, ktoré vlastne ani nikoho nemusia osloviť.

No nič to, keby bolo keby...s týmito slovami ukončujem túto moju možno pre niekoho nepodstatnú úvahu a možno si raz niekto v nej niečo nájde a ja budem v tomto mojom pochabom bytí aspoň trošku nápomocná.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama