Boj proti dokonalosti

18. ledna 2010 v 0:34 | Smutná duša |  Moje úvahy
Písané kedysi dávno v dobrom a úprimnom úmysle, ach tak dávno:(.Jediný problém bol v tom, že som sa bála výjsť zo svojho tieňa a skutočne za všetko,čo cítim, bojovať, presadiť svoj názor. Moja utiahnutosť a neschopnosť silnejšieho slova nikdy nedovolili, prejaviť sa môjmu skutočnému Ja.

Každý deň vidím ako sa ľudia snažia byť čím viac "dokonalí". V práci svojím výkonom, v škole vedomosťami, či zručnosťami v bežnom živote a v neposlednom rade svojím výzorom.
Chceme robiť veci čo najlepšie, vynikať, byť chválení a uznávaní. Všetko je to pekné, ale existuje určitá hranica....hranica, ktorá by nám mala povedať "STOP"...určitý okamih v našom živote , kedy by sme si mali uvedomiť, čo je v živote naozaj dôležité. Mnohí však touto pomyselnou hranicou prejdú bez povšimnutia a idú ďalej stŕmhlav za svojim "dokonalým životom", nevidiac a nevážiac si obyčajné maličkosti v každodennom živote. Táto generácia nie je pripravená na stratu a zle vybavená na nedokonalosť. Aj ja som produktom, dieťaťom tejto doby. Aj ja som bola presvedčená, že ak sa budem usilovať, získam to čo chcem. Že ak si veci dobre naplánujem, všetko mi bude vychádzať. Že ak urobím všetko, čo by som mala, nestratím sa. Ale tak ako aj Vy, aj ja som sa stratila.
Ľudia ako takí poznali biedu, prekonávali ťažkosti a čelili strašným sklamaniam, odkedy je ľudstvo ľudstvom. A vlastne väčšina z problémov a výziev, s ktorými sa stretávame, je ničím v porovnaní s tým, čo museli prežiť naši predkovia. Nemáme veľkú hospodársku krízu ani dve svetové vojny. Našou vojnou sa stala duchovná vojna. Mnohí z nás od seba očakávajú viac a viac. Preto nie sme pripravení na stratu a sme zle vybavení na nedokonalosť v sebe i okolitom svete. Možno si myslíme, že sme vyspelejší ako predchádzajúce generácie. Predsa mame rôzne kurzy o osobnom rozvoji, psychoterapie, rôzne programy vedúce k zdokonaľovaniu našich mentálnych schopností, kurzy jogy, duchovné cvičenia...
Lenže pravda je taká, že v mnohích veciach sme v porovnaní s nimi omnoho horšie vybavení na stretnutia s nečakanými udalosťami, oveľa menej vydržíme zoči-voči utrpeniu. My totiž nečakáme, že sa niečo pokazí. No a keď sa to pokazí, sme v šoku. Mnoho z nás to nevie spracovať a preto sa utiekame k alkoholu, drogám, či liekom, ktoré spravia tento svet v našich očiach na chvíľku krájším. Výsledkom je mnoho ľudí trpiacich depresiou, úzkosťou a smútkom. Máme väčší komfort, viac vlastníme, užívame si výdobytky tejto modernej doby, ale aj napriek tomu, sa mnoho krát cítime horšie.
A čo dokonalosť v súvislosti s naším vzhľadom? Svoje telo sme často ochotní trýzniťdrastickými diétami, v snahe nepribrať kilo navyše. Mnohím dievčatám sa to vymkne z rúk a stanú sa posadnuté kultom svojho tela, výnimkou nie sú už ani chlapci. A to je už len krôčik k chorobám ako sú anorexia a bulímia. Podstupujeme plastické operácie od výmyslu sveta, aby sme zveľadili svoj zovňajšok. Muži i ženy berú lieky, aby si vybudovali svaly bez cvičenia...dennodenne makajú v posilňovniach...chodia do solárií, aby ich telo bolo čokoládovo hnedé, aby sa približovali svojej vysnívanej dokonalosti. Reklama a svet médií nám predostierajú dokonalosť na každom kroku. Keď toto vidia mlade dievčatá v pubertálnom veku, ktoré trápi akné a problematická pokožka...alebo ženy s pribúdajúcimi vráskami, veľa na sebavedomí im to určite nepridá. A týchto reklám na dokonalosť je na každom kroku tisíc...ak nie viac...Potom sa nečudujme, že pribúda počet dievčat s anorexiou, bulímiou...ľudia majú so svojho vzhľadu depresie a úzkosti, neveria si. To všetko sa odráža na ich duševnom i fyzickom zdraví. Dievčatá čo majú rovné vlasy, chcú mať kučeravé, kučeravé si svoje vlasy žehlia, aby ich mali rovné... .blondíny chcú byť brunety, brunety blondíny...chudé chcú pribrať, silnejšie schudnúť...K čomu sa snažíme priblížiť? K nejakej fiktívnej dokonalosti, ktorú vymysleli média. A kde sa stratila naša individualita? Krása života odjakživa spočívala v jeho nedokonalosti. Ja nechcem byť dokonalá...ani nikdy nebudem, nechcem počúvať reči o tom ako sa k nej priblížiť, chcem byť predovšetkým človek, chcem aby ma ľudia brali takú aká som, ako som sa narodila alebo s tým, čo sa mi prihodilo. Nechcem sa podriaďovať týmto trendom. Chcem sa o seba starať, zdravo žiť, ale nechcem aby to bolo na úkor môjho duševného a celkového zdravia. Všetko s mierou.
V našom živote sa snažíme všetko čo najrýchlejšie doviesť do dokonalosti. A na to čo chceme nevieme trpezlivo čakať- všetko by sme chceli mať hneď, lebo iba vtedy by sme naozaj vedeli "spokojne" žiť. Ale o tom život nie je...zabúdame na lásku, na medziľudské vzťahy a tento trend dokonalosti nás pomaly vedie do záhuby. Akoby sme neboli ľudia, ale stroje. Preto ja hovorím "Stop dokonalosti"....ale ja s tým sama nič nezmôžem, preto sa pýtam kto sa pridá ku mne...len my to mame možnosť zmeniť...a povedať STOP!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama