na Blog.cz

Keď víchor sa preženie cez tvoju dušu,

zrazu ostane jej komnata prázdna

a tvoja minulosť "bezvýznamná".

Kto vlastne si? Kam kráčaš?

Prečo sa stale za sebou otáčaš?

Poďme všetci spolu tam,

kde bude bezvýznamnosť len klam.

Veď každá jedna vec na svete význam má,

tak ju využi v dobro veci,

na ostaných nedaj, aj keď majú blbé kecy.

Staroba nábytku na vás padá ako tiaž dávnej i nedávnej minulosti. Pripomína Vám staré bolesti, smútok a dokonca veci, ktoré sa stali predým než ste sa narodili. Je to niečo neviditeľné, ale bolestivé. Cítite smútok a v noci ste možno mali aj strach. Ale z čoho vlastne???

Zrazu má izba novú farbu, novú vôňu a iný nábytok. Akoby sa ňou prehnal víchor a všetko staré zobral, celú minulosť. Kde to vlastne som? Som to ja, je toto moja izba? Zrazu má svieži nádych, lepšie sa v nej dýcha a rozmýšľa. Je to priam neuveriteľné, čo dokáže spraviť obyčajná premena izby. Len škoda, že si to človek nemôže naplno vychutnať, aj keď predtým dlho potom túžil. Všetká tá tiaž, spomienky by časom opadli. Nemyslím to v zlom. Je to len taká malá úvaha.

LOS ANGELES - Namiesto obdivných pohľadov len obrovská spŕška kritiky! Heidi Montag (23), ktorá sa nechala vylepšiť až desiatimi zákrokmi v jediný deň, len nechápavo krúti hlavou. Chcela sa páčiť, no celý svet ju odsúdil - takýto drastický zásah vraj vyvoláva len zhnusenie!
Dvadsiaty november minulého roka ju mal priblížiť k ideálu krásy a ukojiť jej túžbu po dokonalosti. Namiesto toho jej však život prevrátil hore nohami a urobil jej z neho peklo na zemi! Hollywoodska hviezdička, ktorá v spomínaný deň podstúpila desaťhodinovú operáciu, sa naozaj zmenila na nepoznanie. No hoci opuchnutá, v bolestiach, s problémami tvárovej mimiky a s množstvom silikónu v poprsí stále čaká na svoj triumf v médiách, z každej strany sa na ňu valia len komentáre plné nenávisti.

Podľa magazínu Life & Style mladá herečka kvôli negatívnym emailom a príspevkom týkajúcich sa jej extrémnej premeny už padá na dno svojich psychických síl. Jej depresívne nálady sa údajne dotkli aj manžela Spencera Pratta, ktorý ju na rozveselenie doslova zasypal kvetmi. Túto informáciu poskytol spomínanému časopisu nemenovaný zdroj: "Spencer objednal okolo sedem kytíc kvetov, aby rozveselil Heidi, pretože dostala list alebo email, v ktorom sa píše, že jej plastická operácia bola proti Božej vôli."

Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že prudká reakcia okolia odradí Heidi od akéhokoľvek ďalšieho zákroku, opak je pravdou. V súčasnosti má naplánované ďalšie zväčšenie pŕs a prácu rúk plastického chirurga dokonca venuje ako darček aj svojej mame. Za podporu a opateru po drastickej operácii jej chce takto poďakovať rovno na Deň matiek!

Text prevzatý: Fiasko?

No neviem, ale ak sa niekto rozhodne sám a chce to sám, tak druhého do toho nič nie je! Horšie by bolo keby sa to nepodarilo. Pokiaľ jej to malo pomôcť...nech sa páči...Ľudia niekedy vedia druhého pekne vysmiať. Hlavne, čo sa týka výzoru a je ťažké tie reči časom ustáť. Kto nezažije, nepochopí. Jej rozhodnutie, jej vec. Aj keď plastické operácie ako také neobhajujem!

Onedlho sa bude podobať jeden druhému. To bude iná "sranda"...

Najlepšie je smiať sa na tom, kto mal skutočný problém, myslím hlavne ten psychický ...no myslím, že aj toto je obdoba psychického problému. Lebo k týmto rozhodnutiam ju zrejme dohnal vnútorný pocit. Ak jej môžem odkázať štastie jej to priniesť nemusí, aj môže ?!? Keby zažila a videla to čo ja, asi by zrazu prestala vnímať svoje fyzické telo ako nejaký problém. Samozrejme, že sa treba o seba starať. Cvičiť, behať, prechádzky po čerstvom vzduchu, no hlavne psychohygiena...

Burdž Chalífa (doslova Kalifova veža ), staršie Burdž Dubaj (doslova Dubajská veža ), je mrakodrap v meste Dubaj v Spojených arabských emirátoch. Výstavba začala 21. septembra 2004 a predpokladané otvorenie budovy bolo naplánované na január 2010.

Stavba bola otvorená 4. januára 2010. Celková výška budovy vrátane antény je po dokončení 828 metrov. Po dokončení v roku 2010 sa stala bezkonkurenčne najvyššou budovou na svete, pričom výrazne predbehla Taipei 101, ako aj plánovanú Freedom Tower v New Yorku. Autorom budovy je Adrian Smith, ktorý pracoval do roku 2006 v spoločnosti Skidmore, Owings and Merrill. Staviteľmi sú spoločnosti Samsung Engineering & Construction, Besix a Arabtec.

Taipei 101 101-poschodový mrakodrap v meste Taipei v Taiwane. Je to druhá najvyššia budova na svete v troch zo štyroch kategórií uznaných organizáciou Council on Tall Buildings and Urban Habitat. Pôvodné meno budovy bolo Finančné centrum Taipei, založené na pôvodnom čínskom názve.

Má 101 podlaží nad zemou a 5 pod zemou. Drží rekordy v nasledovných kategóriách:

Shanghai World Financial Center je mrakodrap v Šanghaji v Číne. Tento obrovský mrakodrap predpovedá vzhľad čínskej megalopoly, zahŕňa nielen kancelárie, ale i hotel, nákupné strediská, reštaurácie, konferenčné siene a súkromný klub. Kapacita mrakodrapu predpokladá 12 000 ľudí. Posledné podlažie umiestnené v kruhovom otvore na samom vrchole stavby, ktorý pripomína ucho ihly (z dôvodu zmiernenia tlaku vetra), slúži ako turistická rozhľadňa.

14. septembra 2007 bol dosiahnutý najvyšší bod stavby 492 metrov a tým sa budova stala druhou najvyššou budovou na svete a najvyššou dokončenou stavbou v Číne, vrátane Hong Kongu. Budova bola dokončená v roku 2008. 14. augusta 2007 vypukol na 40. poschodí požiar, škody boli malá a nikto nebol zranený.

28. augusta 2008, bola budova SWFC oficiálne otvorená. Najvyššie položená vyhliadkové plošina (z celkových 3) je vo výške 474 m a je najvyššou rozhľadňou na svete.

Petronas Towers (v Malajčine: Menara Berkembar Petronas) je dvojica mrakodrapov v hlavnom meste Malajzie Kuala Lumpur. Má 452 metrov. Do dokončenia budovy Tapiei 101 17. októbra 2003 to boli najvyššie budovy na svete a stále im patrí titul najvyššej dvojice mrakodrapov. Autorom návrhu je argentínsky architekt César Pelli.

Pôdorys veží bol pôvodne navrhovaný v tvare dvanásťcípej hviezdy, na odporúčanie malajzijského premiéra Datuka Seri Dr Mahathira Mohamada bol však zmenený na tvar dvoch vzájomne pootočených štvorcov - osemcípej hviezdy, typickej pre islamskú symboliku. Symetrická kompozícia veží zdôrazňuje ich rolu ako symbolickej vstupnej brány nielen do mesta samotného, ale tiež do "nekonečna". Petronas Towers znamenali odklon od dovtedajších malajských výškových budov stavaných v medzinárodnom štýle.

5. Nanjing Greenland Financial Center

Nanjing Greenland Financial Center je 450-m vysoký (1500 ft) mrakodrap. 89-poschodová budova má kancelárske priestory a obchodné plochy v dolnej časti, a reštaurácie a verejné observatória v hornej časti. Vyhliadková terasa na 72. poschodí, 287 m (940 ft) nad zemou, zabezpečí voľný, panoramatický výhľad na okolie a Nanjing Yangtze rieky dve jazerá a Ningzheng-chrbát hory.

Willis Tower (do 15. júla 2009 Sears Tower) je mrakodrap, ktorý nachádza v Chicagu. Po dokončení v 3. mája 1973 nahradil so svojimi 442 metrami v rebríčku najvyšších budov sveta Svetové obchodné centrum a tak si získal titul najvyššej budovy sveta. Ten mu vydržal až do roku 1998 kedy dokončili v Kuala Lumpure výšku dvojice mrakodrapov Petronas Towers.

Budova je postavená v internacionálnom štýle a stala sa symbolom moderného Chicaga.

Je 440.2 metrov (1444 ft) vysoký mrakodrap vo výstavbe v Zhujiang Avenue West v okrese Tianhe v Guangzho v Číne. Stavba bola dokončená dňa 31. decembra 2008. Budova a jeho dvojča sa stala jednou z najvyšších výškových budov v Guangzhou a v Číne, a slúži ako konferenčné centrum, hotel a kancelárske priestory.

Ťin mao ta-ša (Jin Mào Dàshà, doslova: Zlatá bohatstvom oplývajúca/luxusná/nádherná výšková/veľká budova; po anglicky Jin Mao Tower) je 88-podlažný mrakodrap vysoký 421 metrov v meste Šanghaj, v časti Pchu-tung (Pudong).

Je to najvyššia budova v Číne a piata najvyššia na svete výškou po strechu a siedma najvyššia výškou po vrchol. Obsahuje kancelárske priestory a šanghajský hotel Grand Hyatt.

2 International Finance Centre je najvyšší mrakodrap v Hong Kongu . Má 90 poschodí, 62 výťahov, výška najvyššieho poschodia je 401,9 metrov, výška po strechu 406,9 metrov a celková výška po najvyšší bod 415,8 metrov.

Svojou výškou sa na deviatom mieste rovnako umiestnila Trump International Hotel And Tower.

Budová má výšku 415,1 metrov . Architekt, ktorý túto budovu navrhol sa volá Adrian Smith, ktorý sa venuje hlavne projektovaniu výškových budov a mrakodrapov.

Trump International Hotel & Tower je zároveň najvyššou obytnou budovou sveta.

Čung-sin kuan (po anglicky Sky Central Plaza alebo CITIC Plaza) je mrakodrap s 80 podlažiami v meste Kanton v Číne. Celková výška budovy vrátane antén je 391 metrov. Dokončený bol v roku 1997 a svojho času to bola najvyššia budova na svete mimo New Yorku a Chicaga a najvyššia budova v Číne a Ázii. V súčasnosti (2007) je to tretia najvyššia budova v Číne po Ťin mao ta-ša v Šanghaji a 2 International Finance Centre v Hong Kongu, šiesta v Ázii a siedma na svete. Je to najvyššia betónová budova na svete.

Najväčšími staviteľmi supervysokých budov v súčasnosti sú Čína a krajiny Blízkeho východu. Vysokou koncentráciou vysokých budov vyniká najmä Dubaj.

Predpokladá sa, že v r. 2020 by najvyššia budova mohla dosiahnuť výšku až 1 km. Jedným z projektov takejto budovy je Nakheel Tower v Dubaji, v Spojených arabských emirátoch.

Sedem. Máme sedem dní v týždni. Hovorí sa, že za šesť dní Boh stvoril nebo a Zem a všetky rastliny a živé tvory. Jeho práca sa skončila. Preto na siedmy deň odpočíval. Požehnal siedmy deň a ustanovil ho navždy za svätý. Taktiež sa hovorieva "sedem rokov nešťastia, sedem rokov šťastia." Alebo, že bunky ľudského tela sa obnovujú vždy po siedmich rokoch. Toto číslo sa stalo pre ľudstvo magické a posvätné. Je zaujimavé si uvedomiť, čo naši predkovia dokázali už dávno predtým a akým spôsobom vznikli napríklad Egyptské pyramídy a vlastne každý jeden z divov sveta.

A tak možno práve preto máme Sedem divov sveta. Pred 2000 rokmi grécky spisovateľ nazývaný Antipater zo Sidonu zostavil zoznam stavieb, ktoré vo svojom čase považoval za najväčšie a najhonosnejšie. Tie sa neskôr stali všeobecne známe ako Sedem divov sveta.

Dnes už máme Sedem starých a sedem nových divov sveta. Z povodných 7 divov sveta zostal len jediný a to Egyptské pyramídy.

Počas slávnostného podujatia na lisabonskom štadióne Benfica 7.júla 2007, vybrali víťazné pamiatky na základe zatiaľ najväčšieho on-line hlasovania a zaslaných textových správ. O siedmich nových divoch sveta rozhodovalo viac ako 100 miliónov voličov.

odkaz: New wonders

Egyptské pyramídy (často sa udáva ako div len Cheopsová pyramída alebo pyramídy pri Gize), jediný zo siedmich divov, ktorý sa zachoval dodnes, sú paradoxne aj divom najstarším. Starovekí Egypťania ich postavili už pred 5000 rokmi. Pyramídy boli vlastne obrovskými hrobkami faraónov starovekého Egypta. Najznámejšia a najväčšia je Veľká pyramída v Gíze (Cheopsova pyramída) - vysoká je 137 metrov.

Visuté záhrady kráľovnej Semiramiss v Babylone boli sériou arkádovitých terás, postavených do tvaru pyramídy a na ich zavlažovanie sa čerpala voda z neďalekej rieky Eufrat. Záhrady boli akousi chladivou, zelenou oázou uprostred horúcej púšte. Jedna povesť tvrdí, že ich dala postaviť kráľovná Semiramis, iná zase, že ich dal postaviť kráľ Nebukandesar II. pre svoju manželku Amytis (okolo roku 600 pred Kr.), ktorej chýbala zeleň jej domoviny Médii (územie rozprestierajúce sa na území dnešného severozápadného Iránu).

Chrám známy aj ako "Artemision" dal asi v roku 550 pred Kr. vybudovať kráľ Kroisos z Lýdie, v meste Efez, na pobreží Malej Ázie. Artemidin chrám bol 112 metrov dlhý a 52 metrov široký, čo ho robilo jednou z najväčších stavieb tých čias. V roku 356 pred Kr. ho muž menom Herostrates podpálil a zničil. Chrám bol obnovený, po tom ako mesto dobyl Alexander Veľký. Dodnes sa však z chrámu nezachovalo takmer nič.

Diovaa socha v Olympii bola 12 a pol metra vysoká, nádherná socha, ktorú v roku 433 pred Kr. vytvoril grécky sochár Feidias. Diove telo bolo vyrobené zo slonoviny, vlasy a brada zo zlata a oči tvorili drahocenné drahokamy. Celá postava sedela na tróne z cédrového dreva. Socha bola umiestnená v chráme, postavenom špeciálne pre ňu. V roku 394 pred Kr. sochu odviezli do Konštantinopolu, kde ju pravdepodobne zničil oheň.

Mauzóleum v Halikarnasse (v dnešnom Turecku) dal postaviť kráľ Mausolos II., ako symbol svojej moci. Stavba bola taká veľkolepá, že pojem mauzóleum, pôvodne označujúci len hrobku kráľa Mausola II. sa stal synonymom pre hrobku všeobecne. Hrobka bola vysoká až 42 metrov a rozmery základne boli 38 metrov x 32 metrov. Stavba sa nakoniec po stáročiach zrútila a v roku 1581 použili kamene z ruín na stavbu opevnenia.

Héliovuu sochu na Rodose postavili obyvatelia ostrova v roku 304 pred Kr., po tom ako sa ubránili invázii, ako výraz vďaky Héliovi za jeho pomoc. Socha bola vyrobená z bronzu a bola vysoká 37 metrov. Niektorí historici tvrdia, že socha mala nohy rozkročené a lode plávajúce do prístavu, plávali pod ňou, pravdepodobnejšie však je, že socha mala nohy pri sebe a stála na podstavci umiestnenom pri prístave.
Kolos zničilo zemetrasenie, no ešte mnoho rokov zostali jeho ruiny nedotknuté. Až v roku 653 napadli Rodos islamské vojská a kusy Kolosu odviezli a pravdepodobne roztavili.

Maják na ostrove Faros pri Alexandrii bol postavený v roku 278 pred Kr. na návrh Alexandra Veľkého (dokončený však bol až za vlády Ptolemaia II.). Bol postavený tak kvalitne, že vydržal vyše tisíc rokov a prekonal niekoľko zemetrasení, no aj napriek tomu sa mu zemetrasenie v roku 796 stalo osudným. Na jeho základoch dnes stojí pevnosť.

Chichen Itzá (vyslov číčen ítsá) (z jazyka yucatánskych Mayov Chi'ch'èen Ìitsha - Pri ústach prameňa Itzá) je veľké archeologické nálezisko z predkolumbovského obdobia postavené mayskou civilizáciou, ktoré sa nachádza v strede polostrova Yucatán v Mexiku.

Kristus Spasiteľ alebo Kristus Vykupiteľ (po portugalsky: O Cristo Redentor) je socha Ježiša Krista postavená v roku 1931 v Brazílii nad mestom Rio de Janeiro. Je umiestnená na 704 metrov vysokom pahorku Corcovado, jej výška je 30 metrov a podstavec pod ňou meria 7 metrov. Zobrazuje Krista s roztiahnutými rukami, akoby objímal mesto. Toto gesto malo vyjadrovať súcit a radosť z nezávislosti. Myšlienka vytvoriť sochu sa zrodila v roku 1922, keď Brazília oslavovala 100.výročie nezávislosti. U brazílčanov mala myšlienka úspech, začali sa organizovať zbierky pre získanie finančných príspevkov na sochu a o necelých 10 rokov bola ich idea naplnená. Na vrchol pahorku vedie železnica postavená v roku 1885, ktorá končí 40 m pod sochou. Pod sochou sa nachádza terasa, z ktorej je krásny výhľad na celé Rio de Janeiro ale aj na pláž Copacabana a Ipanema.

Veľký čínsky múr (Čchang-čcheng) je starý systém opevnenia, ktorý sa ťahá naprieč severnou Čínou. V dnešnej podobe bol vybudovaný za dynastie Ming v období od konca 15. storočia do začiatku 17. storočia. Jeho účelom bolo chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi. Podobné opevnenia proti vpádom kočovných kmeňov boli však budované už v dávnejších dobách. Múr sa tiahne v ohromujúcej dĺžke 6 700 km; východný začiatok má v Šan-chaj-kuan (Shanhaiguan) pri morskom zálive Po-chaj (Bohai) v provincii Che-pej (Hebei) na hraniciach vlastnej Číny a Mandžuska, končí ďaleko na západe pri Ťia-jü-kuan ( Jiayuguan) v provincii Kan-su na pokraji púšte Gobi, v miestach, kade cez roztrúsené oázy kedysi pokračovala západným smerom Hodvábna cesta. Treba zdôrazniť, že múr v niektorých úsekoch prebieha v niekoľkých líniách a vytvára odbočky (započítané do celkovej dĺžky), na iných miestach je naopak prerušený.

Machu Picchu (vyslov: maču pikču; po kečuánsky: Machu Pikchu Starý vrch), známe aj ako Stratené mesto Inkov je mesto, ktoré vytvorili Inkovia, vo výške 2430 m n. m. na horskom hrebeni nad údolím Urubamba v Peru asi 70 km severne od Cusca. Mesto objavil 24. júla 1911 havajský rodák Hiram Bingham spolu so svojím sprievodcom Melchorom Arteagaom v husto porastených peruánskych Andách. Hiram Bingham sa o stratenom meste dozvedel náhodou z ústnych legiend starých Indiánov. Od National Geographic Society a Yaleovej univerzity v USA získal peniaze, vrátil sa do džungle v Peru spolu s celou expedíciou amerických archeológov a antropológov. Stratené mesto nazval kečuánskym jazykom - Machu Picchu (Starý vrch). Netušil, že jeho objav raz UNESCO vyhlási za svetové kultúrne dedičstvo.

odkaz: Makču Pikču

Petra (po grécky πέτρα - petra = "skala") je skalné mesto a archeologická lokalita v Jordánsku. Od roku 1985 je zaradená na zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Trosky mesta, ktoré boli odkryté v 19.storočí, sú prístupné návštevníkom. Petra sa nachádza za vstupnou bránou nazývanou siq. Mesto vzniklo v dokonale krytom mieste, kde sa stretávajú tri údolia. Mesto bolo založené pravdepodobne medzi 3. st. pred Kr. a 1. st. po Kr. V tom čase údolie obsadili Nabatejovci. Petra sa stala hlavným mestom ich kráľovstva. Neskôr ovládli Petru Rimania. Mesto leží na mieste, kadiaľ viedla cesta do južnej Ázie, takže ovládalo obchod s korením. Všetky stavby (chrámy, hrobky, amfiteáter) boli vytesané do pieskovca. Mesto dosiahlo najväčší rozkvet a význam okolo roku 62 pred Kr., kedy tu žilo asi okolo 30 000 ľudí. Petru opustili poslední ľudia po druhom ničivom zemetrasení v 6. st. po Kr. Údolie upadalo postupne do zabudnutia. Stalo sa tajomstvom miestnych beduínov, ktorí existenciu skalného mesta starostlivo skrývali pred svetom. Prvým Európanom (od čias križiackych výprav), ktorý uvidel Kráľovskú hrobku v Petre, bol v roku 1812 švajčiarsky bádateľ a cestovateľ Johann Ludwig Burckhardt, ktorý cestoval zo Sýrie do Egypta v prezlečení za Araba.

Scenériu využilo veľa filmov, okrem iných Indiana Jones a posledná krížová výprava či Múmia sa vracia.

Koloseum (po taliansky Colosseo) sú ruiny veľkého amfiteátra v strede Ríma. V súčasnosti je to architektonická dominanta Ríma. Koloseum stojí na mieste umelého jazera v záhrade Nerovho Zlatého domu na konci Forum Romanum. Pôvodne slúžil ako amfiteáter a bola to najväčšia budova v Rímskej ríši. Pôvodne sa nazývalo Flaviovský amfiteáter (po latinsky Amphitheatrum Flavium, v taliančine Anfiteatro Flavio) podľa dynastie, z ktorej pochádzali obaja jeho stavitelia. Až neskôr sa vžil názov Koloseum, znamenajúci "obrovský" (myslia sa buď obrovské rozmery samotného amfiteátra alebo rozmery obrovskej sochy Nera, ktorá pri amfiteátri stála). V súčasnosti sa z Kolosea zachovali iba ruiny, poškodenie zapríčinili zemetrasenia a rozkrádanie materiálu. Koloseum bolo označované ako ikona starovekého Ríma a rímskej architektúry. Neskôr malo veľa využití ako bývanie, dielňa, pevnosť a svätyňa.

Tádžmahal (po anglicky Taj Mahal, po indsky Taaj Mähäl, korunný palác) je stavba pri Agre v indickom štáte Uttar Pradeš. Súčasť svetového dedičstva UNESCO. Podľa prevažujúceho oficiálneho názoru je to mauzóleum, ktoré postavil Šáhdžáhán na pamiatku svojej ženy Mumtáz Mahal (Ardžumand Bano Begum). Podľa oficiálneho zápisu UNESCO sa stavba začala v roku 1631 a skončila roku 1648. Stavalo ju vyše 20 000 remeselníkov z celej južnej a strednej Ázie. Vraví sa, že na architektonickom stvárnení sa mali podielať jeden Francúz a istý Benátčan. Zodpovedným architektom bol Usad Ahmad z Lahore, starého hlavného mesta ríše Mogulov (Mughalov). Stavebný materiál bol dopravený z celej Indie a Ázie. Použilo sa vyše 1000 slonov a 28 rôznych druhov drahokamov a polodrahokamov bolo zasadených do mramoru. Existuje však aj názor, že ide o prestavbu pôvodnej hinduistickej stavby, na čo by poukazovali podobné stavby (ktoré sú mimo Indie nie veľmi známe).

Čestný kandidát na nových sedem divov sveta Chufuova pyramída je najväčšia z egyptských pyramíd a jediný dodnes existujúci zo starovekých divov.

Chufuova pyramída (iné názvy: Cheopsova pyramída, Veľká pyramída, Chufevova pyramída, Prvá pyramída v Gíze, Veľká pyramída v Gíze, v antike nazývaná Veľká Cheopsova pyramída) je jedna z pyramíd pri Gíze, najväčšia z egyptských pyramíd a jediný dodnes existujúci zo siedmich divov sveta. Súdobý názov pyramídy bol Achet (Sídlo svetla), neskôr Achtej Chufu (Chufuov obzor. Chufu na obzore či Chufuova pyramída, ktorá je na mieste východu a západu slnka; tento názov sa však vzťahuje asi aj na celé pyrymídové pole).

Leží na pyramídovom poli pri egyptskej Gíze takmer v jednej línii s Menkaureovou pyramídou (gr. Mykerínova) a Rachefovou pyramídou (Chefrenovou, Chafreovou).

A tak možno o ďalších dvetísic rokov budú naši následovatelia/ ďalekí potomkovia voliť ďalších sedem divov sveta, ktoré možno vytvára ľudstvo práve teraz.

Burdž Chalífa (doslova Kalifova veža ), staršie Burdž Dubaj (doslova Dubajská veža ), je mrakodrap v meste Dubaj v Spojených arabských emirátoch. Výstavba začala 21. septembra 2004 a predpokladané otvorenie budovy bolo naplánované na január 2010. Stavba bola otvorená 4. januára 2010. Celková výška budovy vrátane antény je po dokončení 828 metrov. Po dokončení v roku 2010sa stala bezkonkurenčne najvyššou budovou na svete, pričom výrazne predbehla Taipei 101, ako aj plánovanú Freedom Tower v New Yorku.

Autorom budovy je Adrian Smith, ktorý pracoval do roku 2006 v spoločnosti Skidmore, Owings and Merrill. Staviteľmi sú spoločnosti Samsung Engineering & Construction, Besix a Arabtec.

Tú lásku nám toľko ľudí "prialo",

až samé nebo zvolalo,

nepretrhnite sa od toľkých prianí,

slovami, rečami,

že sme takto skúmaní...

Či hodíme sa k sebe,

to bola naša vec,

či ja mám VŠ, ty SŠ,

či ty si pribral,

ja som schudla,

to bola len výsada naša,

tak kto mal tie reči znášať.

Či ty by si mal VŠ, ja SŠ,

bola by to opäť naša vec,

veď láska je o iných veciach,

ktoré keď spolu nehrajú,

hromy, blesky sa na oblohe zbierajú...

Toľko prekážok, toľko vecí,

kde sa mal človek skryť

a kľud si urobiť.

Keď dlhé tri týždne odchádzaš a vieš, že navždy...No nikto neverí, že to tak môže byť. Všetko je predsa v poriadku. Čo vtedy robiť? Ležať na posteli a čakať? Dívať sa do blba, či sa na tom ešte aj zasmiať? V hlave Ti beží tvoja Neverending story, vlastne Incredible story. Alebo budeš prosiť o pomoc z posledných síl, aj keď budeš vyzerať ako šialenec. No vídeš na smiech. Aspoň chceš chytiť do rúk mobil a byť v kontakte s hocikým koho poznáš. Čakáš na hodinu, kedy príde niekto, koho chceš ešte vidieť. Posledné tri dni som si myslela, že sa už ani nezobudím. Ztuhnutá, uzimená, v neuveriteľnom strachu. No vždy som svoje oči otvorila. Tak som vstala a ako kamenná socha s poslednou dávkou energie išla urobiť základnú hygienu, aspoň tak naoko...Lebo už som nevládala, nevedela čia som, ale chcela som ten pocit ešte zažiť. Dokonca obyčajná návšteva záchoda bola pre mňa neuveriteľná.

Londýn, 20.9.2009

Britániou otriasla šokujúca samovražda iba 15-ročného dievčatka, ktoré sa vrhlo z viaduktu nad diaľnicou rovno pod kolesá prechádzajúcich áut, ktoré ju usmrtili. podrobnosti priniesol denník Daily Mail.

Ešte šokujúcejší je však dôvod jej samovražedného skoku. Podľa rodiny bola Holly dlhé týždne, možno až roky šikanovaná spolužiačkami prostredníctvom sociálnej siete Facebook.

Holly Grogan (†15) z anglického vidieckeho mestečka Longlevens, Gloucester utrpela devastačné zranenia po tom, ako skočila z 10 metrov vysokého viaduktu v blízkosti svojho domu pod kolesá áut prechádzajúcich po štvorprúdovej diaľnici.

Dôvodom bola desiatky urážlivých a ponižujúcich správ o nej, ktoré sa šírili rýchlosťou blesku prostredníctvo sociálnej siete Facebook. Zavesili ich tam jej spolužiačky a ´kamarátky´ z rôznych babských skupín, medzi ktoré Holly nezapadla, lebo bola príliš dobrá a slušná.

,,Myslím si, že sociálne siete ako Facebook vystavujú často mladých ľudí obrovskému tlaku. Polícia by s tým mala niečo robiť," povedala zronená matka Anita Grogan.

Polícia prípad vyšetruje.

odkaz: Šikana na facebooku

Zvyknete si čítať na záchode? Kde inde by si človek mohol v pokoji prečítať noviny, či dobrú knihu? Ak patrí záchod k vašim obľúbeným útočiskám, mali by ste vedieť, že čítanie v tejto malej miestnosti nemusí byť ani zďaleka zdraviu prospešné.

Áno, je to také lákavé. Uvoľniť sa na toalete, kde z človeka padajú zábrany a má konečne chvíľu čas len sám na seba, a popri tom vám robí spoločnosť kniha, krížovka, či dokonca notebook.

Čo na to lekár?
Lekári však majú na tento zvyk úplne iný názor. Tvrdia totiž, že si takýmto správaním zakladáte na poriadne problémy. Áno, jedny z najhorších - hemeroidy. Predĺžený pobyt na toalete nie je podľa odborníkov vôbec potrebný.

Ak trávite na toalete viac než päť minút, nie je niečo v poriadku. Hlavne ak pri stolici musíte veľmi tlačiť. Práve tento zvýšený tlak zaťažuje cievy v okolí konečníku a nepríjemné ochorenie na seba nenechá dlho čakať. Pokiaľ si vaša stolica vyžaduje silné tlačenie, upravte svoju stravu a pite viac tekutín.

Hľadajte relax inde
Psychológovia tvrdia, že aj keď mnohí vnímame toaletu ako miestnosť, v ktorej sa uvoľňujeme, nemali by sme si ju pliesť s miestom na relaxáciu. Pohodlnejším miestom by sa vám mala stať pohovka, či kreslo, prípadne posteľ, kde môžete zaujať príjemnejšiu polohu ako na toalete.

Čo na záchode nerobiť?
Na záchod nepatrí ani telefón, či notebook. Podobne ako pri jedle, ani pri vyprázdňovaní by sme sa nemali sústrediť na nič iné, len na túto činnosť. Je to nielen hygienickejšie, ale šetrí to aj čas.

odkaz: Nečítajte na záchode

Ja osobne si myslím, že dlho položený notebook na stehnách (čiže niekedy celodenná práca s ním týmto spôsobom), môže mať u mužov dopad aj na kvalitu spermií, nakoľko z notebooku vychádza teplo.

Kde sa stratila? Či nebolo aj čaro partnertsva v tom, že mali zachované súkromie fyzického i duševného splynutia? Toľko časopisov, webových stránok s nechutným obrázkami, dehonestujúce ľudské telo a jeho vlastnú intimitu. A v neposlednom rade reality show, kde je možné už naozaj čokoľvek. A pritom ľudia sa nato nalepili ako včely na med. Pokeci, facebooky, to všetko človeka zrazu pohltí a pomaly viac času trávi v nereálnom svete, kde môže byť naozaj čímkoľvek ako v skutočnej realite. Ja som túto formu komunikácie vždy odsudzovala, no keď som zostala "vysieť" doma, pomaly som sa stalo "obeťou" aj ja. V podstate sa mi zmenil celý život. Lebo svoj smútok, bolesť som premenila na niečo nereálne a zahrabala som sa tam, kde mi nič "nehrozí". No na druhej strane som sa obrala o skutočnosť. Možnosť ju prijať a zmeniť, čo sa zmeniť dá. A to, čo sa nedá, nechať tak.

No viac ako celé tieto webové stránky mi vadilo, že na facebooku si dal niekto status doslovne a dopísmena "Idem srať." alebo " Matka dnes na mňa stále zjape, nech ide do p...." Dnes som si dobre zaj...." Vau, človek má už pocit, že sme jedna veľká komunita a vlastne všetci o sebe všetko vieme. Dokonca ako sa nám sere na záchode a koľko prdov pritom vydáme. Ideme naozaj tým "správnym smerom."

A novinárov zaujíma, či má nejaká "celebrita" na zadku celulitídu, ovisnuté prsia, silné nohy, spuchnutú tvár...no potom dávajú naozaj úžasný príklad dospievajúcim. Myslíte, že sa to niekoho nemôže dotknúť? Kto vytvoril tento šialený svet...? Ja...?

Myslím, že tieto formy komunikácie človeku čiastočne ničia život. Keď nebola telka, počítač, zobral do ruky knihu alebo išiel von s priateľmi, s rodinou. A to bol podľa mňa skutočný život, resp. lepší život.

A nehovoriac o nietorých opĺzlých rečiach chlapov. Dokonca keď kamarát naráža na vás blbými rečami, snažiac zdvihnúť si vlastné ego. Ale to už nikto nevidí, nikoho to nezaujíma. Radšej si zapchať uši a nepočuť. Len jedna otázka...Myslíte, že to nemá vplyv na psychiku človeka?

Rozmýšľam, čo by som robila ja, keď som zostala doma, keby nebol internet, či televízia...Čítala by som knihy a tisíc krát viac by som bola donútená zdvihnúť svoj zadok a ísť von. Aj teraz. No tento blog mi príde takým mojím momentálnym priateľom, nikoho neprosím, aby si ho čítal a mne aspoň trošku pomáha. Kým by som to spísala ručne, prišla by som o pravú ruku. A mám sto chutí raz a navždy buchnúť aj s celým počítačom, no som v situacii, kedy vlastne neviem, kam sa mám pohnúť. A dôvod je jednoduchý... Som však rada, že sa niekto môže zasmiať. Smiech je predsa zdravý :).

Okdaz: Držím Ti miesto

Na druhej strane je internet dobrým zdrojom informácií, uľahčuje človeku množstvo vecí. Dozvie sa zaujímavosti, čo sa deje vo svete, bez toho, aby si bežal kúpiť noviny do stánku. No to by jeho zdraviu prospelo viac. Myslím ten "beh" do stánku na noviny.

Hm, možno aj teraz niekto na facebooku prdí, sexuje, zaznamenáva každý svoj pohyb.

A možno za chvíľku bude záchod s ovládačom, telkou, pc...tak sa ešte aj uvidíme ako to komu ide.

Hej kamarát robil si sa taký skvelý,

no za rohom šíp rečí ku mne vystrelí...

Hej doprial si mi tej lásky veľa,

až moja duša skvapalnela...

Načo potom zdieľať city,

keď si kamarátom bitý...

Nenecháš zo seba robiť vola,

budeš aj ty ako táto doba káže,

nech Ťa svet nevymaže.

To radšej budem z ľadu,

nech ku mne už neprenikne ten šíp zrady,

ktorý si mi vtedy zasadil.

Načo slová, načo city

byť ukradnutý v tomto bytí...

Načo príroda, načo túry,

veď lepší je alkohol slovenský, ten pravý...

Ten býva niekedy väčšou láskou človeka

ako ľudská duša,

potvora alkohol ako ľudí skúša...

Možno až raz zistíme,

že nebol tým pravým,

že v ňom sa utopila láska

a zostala len kalúž sĺz,

ktoré stekali po tvári

a dúfali, že slza chuť alkoholu zastaví.

Poďme sa predbiehať,

kto ho viac vypije,

kto je väčší King

a kto koho "zabije".

Alkohol Ti dá fyzickú silu,

zrazu budeš pánom sveta,

ktorému nikto nič nenamieta.

Iná zábava nie je tá pravá,

potom zachutí už len "tráva"...

Od prvej chvíle moja obľúbená pieseň, ba dokonca...

Dolinami cesta úzka,
nekľudná pieseň nechce ustáť.
Utíchol les, osirel háj, milému svojmu zbohom dnes dám.
Ak súdiť ťa chcú, nech súdia len,
tých čo neprajú pokoj duši boľavej.
Ak súdiť ťa chcú, nech vinia mňa,
to čo potajme nosím v srdci, nespália,
čo život rozdelí, smrť spojí na veky.

Škovránok hlávku k zemi kloní,
umrela pieseň na jabloni,
utíchol les, osirel háj, milému svojmu zbohom dnes dám.

Nevolám ťa k sebe milý, nech ťa môj hlas nepomýli,
utíchol les osirel háj, na cestu dnes zbohom ti dám.

odkaz: Pokoj v duši

No a keď píšem o modrej planéte a jej skvostoch, nemôžem zabudnúť na Machu Picchu. Po mojom, kde by si chcela isť? Na Makču Pikču...Stratené mesto Inkov...Len tak sa zobrať a ako zatúlaná duša ísť po stopách Inkov. Za mojim bohom Slnka, ktorý mi možno vráti slniečko, ktoré mi tak chýbalo...

Macchu Picchu vzniklo niekedy v 15.storočí. Pravdepodobne v ňom žilo asi 1000 obyvateľov-kňazov, šlachticov i robotníkov. V jeho vysoko štruktúrovanej spoločnosti mal každý presne stanovené povinnosti, práva a výsady. V domoch na spodných terasách, postavených z nahrubo opracovaných kameňov, žili bežní obyvatelia, zatiaľ čo na vyšších terasách, postavených z nahrubo opracovaných kameňov, žili bežní obyvatelia, zatiaľ čo na vyšších terasách stáli domy a úradne šlachty. Na západ od mesta je posvätná plošina Intihuana ("Kôl na uviazanie slnka") "Aj ja by som si jedno chcela uviazať." Z tohot nízkého nepravidelného útvaru vyčnieva nevysoký kamenný stĺp. A Intihuatanou susedia dva jednoduché chrámy, Chrám troch okien a Hlavný chrám. Pravdepodobne nemali strechu, aby kňazom nič neprekážalo pri pozorovaní oblohy.

Inkovia považovali Slnko i Mesiac za božstvá. Najviac uctievali Intiho (boha Slnka). Považovali ho za predka cisára, ktorý práve vládol, a za otca všetkých Inkov. Inti bol manželom a bratom Luny (vravelo sa jej mama Quilla)-tej slúžili hviezdy a planéty(s výnimkou Venuše, ktorá mala takisto božské postavenie). Aby sa Inti v následujúcom roku vrátil, počas slávností zimného slnovratu ho symbolicky ho priputávali k stĺpu Intihuana. Pri slávnostiach na jeho počesť mu Inkovia bežne obetovali nielen zvieratá, ale aj deti.

Inkovia Machu Picchu opustili pravdepodobne ešte predtým, než v roku1533 do ich hlavného mesta Cuzza prišli Španieli. Konkrétna príčina náhlej evakuácie sa však nepozná. Súperiace kmene inskej ríše viedli medzi sebou často vojny, ktoré sa niekedy končili vyhubením celých komunít. To-alebo azda zničujúce epidémie-mohol byť dôvod, prečo opustili mesto. Možno mesto postihol taký strašný nápor moru, že úrady naň uvalili trvalú karanténu. Pravdepodobne sa nikdy nedozvieme, prečo obyvatelia záhadné inské mesto opustili. Asi aj preto nás Machu Picchu, jedno z najúžasnejších archeologických nálezísk sveta, dodnes tak fascinuje.

Mňa najviac fascinuje majestátnosť pozadia tejto hory a jej celkové rozčlenenie. Každopádne pre mňa je to jedno z najfasinujúcejších miest na Zemi.

Teraz si ešte viac ako predtým uvedomujem aká je naša planéta pozoruhodná. A čo všetko tu môžeme vidieť, vnímať...Každý jeden kopec, lúku, oblohu, jazerá, parky, jaskyne...Naša modrá planéta Zem...stavby vytvorené ľudmi...neraz ľudí inšpirovala krása či charakter lokality, kde sa malo stavať.

Príroda tejto plánety sa vyvíjala veľmi pomaly a predsa nás niekedy šokuje prudkou premenou. Vďaka tomu si uvedomujeme pominuteľnosť a krehkosť ľudkého úsilia. Zoberme si už len nedávne zemetrasenie na Haiti, kde zahynulo 200 000 tisíc ľudí a niekoľko desaťročí potrvá, kým sa Haiti obnoví.

Rozhodla som sa napísať zoznam miest, ktoré nás uchvacujú svojou nádherou, veľkoleposťou, či záhadnosťou, čo dokáže príroda, či sami ľudia. Je to z knižky Planéta tajuplných svetov, ktorú som už kedysi dávnejšie prečítala. Aspoň si znova pospomínam, čo sa kde nachádza a vrátim sa do starých čias, kde som sa s nadšením oddávala čitaniu o týchto krásach.

Acocangua ARGENTÍNA

Akan (národný park) JAPONSKO

Amazónia (národný park) BRAZÍLIA

Armandova jaskyňa FRANCÚZSKO

Badchyzská rezervácia TURKMÉNSKO

Banff (národný park) KANADA

Bavorský les (národný park) NEMECKO

Breacon Beacons (národný park) WALES

Bryce Canyon (národný park ) USA

Cacahuamamilpašské jaskyne MEXIKO

Canyonlands (národný park) USA

Carisbádske jaskyne (národný park) USA

Carnarvon (národný park) AUSTRÁLIA

Corbettov národný park INDIA

Cotopaxi EKVÁDOR

Čitawan (kráľovský národný park) NEPÁL

ČObe (Chobe) (národný park) BOTSWANA

Diablova veža USA

Dinosaurí park KANADA

Eisriesenwelt RAKÚSKO

Etna TALIANSKO

Girksý les (národný park na ochranu leva indického) INDIA

Gorongonza (národný park) MOZAMBIK

Gran Paradiso (národný park) TALIANSKO

Grónsko ATLANTICKÝ/SEVERNÝ ĽADOVÝ OCEÁN

Gunung Lorentz (prírodná rezervácia) INDONÉZIA

Hautes Fagnes (prírodný park) BELGICKO

Hindukúš STREDNÁ ÁZIA

Hoge Weluwe (národný park) HOLANDSKO

Hora Keňa KEŇA

Hora Meru Aruša (národný park) TANZÁNIA

Huascarán (národný park) PERU

Jaskyňa Holloch ŠVAJČIARSKO

Jaskyňa Jeana Bernarda FRNCÚZSKO

Kakadu (národný park) AUSTRÁLIA

Kaziranga (národný park) INDIA

Keoladeo Ghana änárodný park) INDIA

Kootenay (národný park) KANADA

Krugerov národný park JUHOAFRICKÁ REPUBLIKA

Madagaskar INDICKÝ OCEÁN

Mamutie jaskyne USA

Mana Poois (národný park) KEŇA

Medzinárodný park mieru Waterton- Glacier KANADA/USA

Mohavská púšť USA

Mount Mayon (národný park) FILIPÍNY
Nahanni (národný park) KANADA

Nahuel Huapí (národný park) ARGENTÍNA

Nandadevi (národný park) INDIA

Národný park na ochranu bizóna lesného KANADA

Niokolo- Koba (národná park) SENEGAL

Ojos Del Salado CHILE

Ordesa (národný park) ŠPANIELSKO

Paparoa (národný park) NOVÝ ZÉLAND

Peneda Gerés (národný park) PORTUGÁLSKO

Planina NUllarbor AUSTRÁLIA

Pohorie Ahaggar ALŽÍRSKO

Pohorie Blue Ridge USA

Pohorie Talamanca (rezervácia priateľstva) KOSTARIKA

Púšť Atakama CHILE

Púšť Gobi STREDNÁ ÁZIA

Púšť Negev IZRAEL

Redwood (národný park) USA

Rondane (národný park) NÓRSKO

Ruhuna (národný park) SRÍ LANKA

Sarek (národný park) ŠVÉDSKO

Serengeti (národný park) AUSTRÁLIA

Simpsonová púšť AUSTRÁLIA

Skalnaté vrchy KANADA/USA

Švajčiarský národný park ŠVAJČIARSKO

Tai (národný park) POBREŽIE SLONOVINY

Tiesňava Samaria (národný park) GRÉCKO

Tongariro (národný park) NOVÝ ZÉLAND

Tsavo (národný park) KEŇA

Údolie CHeddar BRITÁNIA

Ujung kulon (národný park) JÁVA

Urewera (národný park) NOVÝ ZÉLAND

Vanoise (národný park) FRANCÚZSKO

Veľká panva (národná park) USA

Veľká Viktóriina púšť AUSTRÁLIA

Verdónsky kaňon FRANCÚZSKO

Vezuv TALIANSKO

Virunga (národný park) ZAIR

Vysoké Taury (národný park) RAKÚSKO

Wen-Chun wo-lung (prírodná rezervácia) ČÍNA

Yellowstone (národný park) USA

Yosemite (národný park) USA

Západný Ghát INDIA

Západná Tasmánia (národný park) TASMÁNIA

Zapovednik Stolby RUSKO

Zion (národný park) USA

Abú symbel EGYPT

Ágra INDIA

Altamira ŠPANIELSKO

Antonyho ostrov (Anthony Island) KANADA

Batalhský kláštor PORTUGÁLSKO

Blenheimský palác ANGLICKO

Borobudur JÁVA

Caracallove kúpele TALIANSKO

Congonhas BRAZÍLIA

Cuzco PERU

Ermitáž RUSKO

Fontainnebleau FRANCÚZSKO

Gaillard (Chateau Gaillard) FRANCÚZSKO

Hadrianov val ANGLICKO
Hradčany ČESKÁ REPUBLIKA

Chaco (Národná historická rezervácia) USA

Chrám Horjudži JAPONSKO

Chrám Nebies (Tchien-tchan) ČÍNA

Chrám sv.Petra VATIKÁN

Chrám Tódaidži JAPONSKO

Jaskyne Mo-kao ČÍNA

Karnak EGYPT

Kartágo TUNISKO

Katedrála v Coventry ANGLICKO

Katedrála v SAlisbury ANGLICKO

Khadžuraho INDIA

Kinkakudži JAPONSKO

Kremeľ RUSKO

Lalibelove chrámy ETIÓPIA

Lascaux FRANCÚZSKO

Leptis Magna LÍBYA

Masada IZRAEL

Monticello USA

Mount Rushmore USA

Mount Vernon USA

Opátstvo Fountains ANGLICKO

Paestum TALIANSKO

Pafos CYPRUS

Panteón TALIANSKO

Parque La Venra MEXIKO

Patrhenon GRÉCKO

Patan NEPÁL

Polonnaruva SRÍ LANKA

Pompeje TALIANSKO

Pouebla MEXIKO

Rímske katakomby TALIANSKO

Sagrada Familia ŠPANIELSKO

Sixtínska kaplnka VATIKÁN

Skara Brae ŠKÓTSKO

Socha Slobody USA

Šikmá veža v Pise TALIANSKO

Šušan IRÁN

Talianska kaplnka ŠKÓTSKO

Tikal GUATEMALA

Tinternské opátstvo WALES

Toledo ŠPANIELSKO

Tula MEXIKO

Veľká mešita ŠPANIELKO

Versailles FRANCÚZSKO

Angelove vodopády VENEZUELA

Aranské ostrovy ÍRSKO

Bajkálske jazero RUSKO

Bora Bora JUŽNÝ TICHÝ OCEÁN

ČAdseké jazero STREDNÁ AFRIKA

Dunajská delta RUMUNSKO

Everglades USA

Eyrovo jazero AUSTRÁLIA

Horúce pramene Rabbitkettle KANADA

Hunlenské vodopády KANADA

Chuangkuošuské vodopády ČÍNA

Jang-c´ťiang ČÍNA

Jazerá Band-e mir AFGANISTAN

Jazero Maggiore TALIANSKO

Jazero Nakuru (národný park) KEŇA

Jazero Titicaca BOLÍVIA/PERU

Jazero Toba SUMATRA

Jazero Vänern ŠVĚDSKO

Kaspické more ÁZIA

Konigssee NEMECKO

Konžšká panva STREDNÁ AFRIKA

Kráterové jazero USA

Lagúna Sinamaica VENEZUELA

Las Marismas ŠPANIELSKO

Mariánska priekopa TICHÝ OCEÁN

Macušimský záliv JAPONSKO

Mekong ÁZIA

Mississippi-Missouri USA

Močiar Okefenokee USA

Mŕtve more IZRAEL/JORDÁNSKO

Niagárske vodopády USA /KANADA

Orinoco VENEZUELA
Pramene Pamukkale TURECKO

Plitvické jazerá CHORVÁTSKO

Rotorua NOVÝ ZÉLAND

Rýnska tiesňava NEMECKO

Saiwaské močariny KEŇA

Tigris IRAK, SÝRIA, TURECKO

Tonlesap KAMBODŽA

Veľké kanadské jazerá KANADA/USA

Veľké soľné jazero USA

Viktoriine vodopády ZAMBIA/ZIMBABWE

Volga RUSKO

Waddenzee HOLANDSKO

Žltá rieka ČÍNA

Abalesa ALŽÍRSKO

Alexandropoľ UKRAJINA

Avebury ANGLICKO

Babylon IRAK

Ban Čieng THAJSKO

Bhuvanéšvar INDIA

Bighornské magické koleso USA

Biskupin POĽSKO

Blarney (An Bhlarma) ÍRSKO

Blythe USA

Bryn-celli-Ddu WALES

Byblos LIBANON

Caere TALIANSKO

Callanish ŠKÓTSKO

Castelluccio TALIANSKO

Catal Huyuk TURECKO

Cumae TALIANSKO

Dilmun BAHRAJN

Drenthe HOLANDSKO

Dunadd ŠKÓTSKO

El Pamecillo EKVÁDOR

El Tajin MEXIKO

Évora PORTUGÁLSKO

Filitosa KORZIKA

Gotland ŠVÉDSKO

Harappa PAKISTAN

Hatra IRAK

Heuneburg NEMECKO

Huari PERU

Chattuša TURECKO

Chavín de Huantár PERU

Chichén Itzá MEXIKO

Ife NIGÉRIA

Jericho ZÁPADNÝ BREH JORDÁNU

Karmir-Blur ARMÉNSKO

Kit´s Coty House ANGLICKO

Kong Asgers Hoj DÁNSKO

La Grotte des Fées FRANCÚZSKO

Li Muri SARDÍNIA

Loch Ness ŠKÓTSKO

Los Millares ŠPANIELSKO

Lurdy FRANCÚZSKO

Maiden Castle ANGLICKO

Mauzoléum cisára Čchin Š´Chuang-tiho ČÍNA

Meroé SUDÁN

Mohendžo-daro PAKISTAN

Monte d´Accordi SARDÍNIA

Monte Albán MEXIKO

Mystery Hill USA

Nemrut Dagi TURECKO

New Grande ÍRSKO

Old Sarum ANGLICKO

Paracas PERU

Pazyryk KAZACHSTAN

Persepolis IRÁN

Popovo Polje BOSNA A HERCEGOVINA

Pugam BARMA (MAYNMA)

Rennes-le-Chateau FRANCÚZSKO

Rievaulx Abbey ANGLICKO

Rutupiae ANGLICKO

San Augustin KOLUMBIA

Sánči INDIA

Santiago de Compostella ŠPANIELSKO

Talati de Dalt MENORCA

Tarxien MALTA

Tiuhuanaco BOLÍVIA

Tipasa ALŽÍRSKO

Trepuco MENORCA
Tustrup DÁNSKO

Uxmal MEXIKO

Val Camonica TALIANSKO

Visbek NEMECKO

Wéris BELGICKO

Anurádhapara SRÍ LANKA

Bassai (VAsses) GRÉCKO

Benbulbin ÍRSKO

Bizóní skok KANADA

Camargue FRANCÚZSKO

Citadela KANADA

Cullodenské vresovisko ŠKÓTSKO

Efez TURECKO

Fudži-Hakone-lzu (národný park) JAPONSKO

Hodvábna cesta ÁZIA

Hora Olivová VÝCHODNÝ JERUZALEM

Hora Sinaj EGYPT

Iona ŠKÓTSKO

Ivanovo BULHARSKO

Ju Juan ČÍNA

Káthamandské údolie NEPÁL

Kerkuane TUNISKO

Kuej-lin ČÍNA

Kátmandské údolie NEPÁL

Kerkuane TUNISKO

Kuej-lin ČÍNA

L´Anse-Meadow (národný historický park) KANADA

Látrabjarg ISLAND

Mesa Verde USA

Národný historický park nezávislosti USA

Oberammergau NEMECKO

Olymp GRÉCKO

Olympia GRÉCKO

Runnymede ANGLICKO

Sagarmatha (národný park) NEPÁL

Spraše v Šan-si ČÍNA

St. Kilda ŠKÓTSKO

Sumer IRAK

Tassili-N´Ajjer (národný park) ALŽÍRSKO

Nie nadarmo sa hovorí škodoradosť najväčšia radosť.

Každý sa občas dostane do trápnej situácie. Ale ak sa vám stávajú trapasy pričasto, môže to znamenať, že máte solídne pokašlaný život. Ako sa vraví, najväčšia radosť je škodoradosť. Mňa sa to netýka, môžem sa preto nadtým zasmiať.

Spojenie, ktoré zarazí. Každý problém, či bolesť jedného človeka sa môže pre druhého zmeniť na zábavnú historku, z ktorej vás ešte po rokoch od smiechu pichá v boku. Spravíte si zábavu, v momente, keď sa iným láme srdce? Často to tak býva...Pre niekoho zasa smiech cez slzy.

Viete, čo je maximálna škodoradosť?

Keď dáte hadovi viagru.

A jeden článok...Škodoradosť odbúra stres

Škodoradosť je zdravá .Claudia Siesová, psychoanalytička z Düsseldorfu, v rozhovore pre noviny Bild povedala, že škodoradosť, teda radosť nad nešťastím niekoho iného, nie je len zdravá, ale môže ľuďom pomôcť pri spoznávaní vlastných slabostí.

A ako znie rada od psychoanalytičky pre obete zlomyseľnej radosti? Skúste sa jednoducho zasmiať spolu s ostatnými.

odkaz: Škodoradosť

Už len, keď sa mi stalo s tým laserom a hnisala som, niekto mal škodoradostné poznámky:). Je to veľmi príjemné, keď Vám niekto tak veľmi dopraje. Čo potom spravíte Vy? Zaobalíte sa do klbka, aby k Vám nikto nemohol preniknúť.

Obraz Mony Lízy bol možno da Vinciho autoprotrétom.

Talianski vedci požiadali o povolenie exhumovať pozostatky tohto renesančného umelca, aby zistili, či je obraz Mona Líza v skutočnosti da Vinciho autoportrétom.

Talianski vedci z Národného výboru pre kultúrne dedičstvo požiadali francúzske úrady o povolenie na exhumáciu pozostatkov slávneho renesančného umelca a vedca Leonarda da Vinciho, aby tak potvrdili alebo vyvrátili teóriu, že žena na jeho najslávnejšom obraze Mona Líza je v skutočnosti sám da Vinci.

Vedci veria, že ak sa im podarí v umelcovej hrobke v kaplnke Saint-Hubert na zámku Amboise v rovnomennom meste v strednom Francúzsku nájsť jeho lebku, dokážu vytvoriť model jeho tváre, ktorý potom porovnajú s Monou Lízou. Antropológ Giorgio Gruppioni pre médiá uviedol, že rokovania s francúzskymi úradmi a majiteľmi zámku dopadli úspešne a povolenie by mali talianski vedci dostať v lete. Da Vinciho telo pôvodne pochovali v kostole, ktorý bol však v roku 1789 počas Francúzskej revolúcie zničený. Jeho pozostatky potom v roku 1874 nanovo pochovali v kaplnke Saint-Hubert, no na jeho hrobke je nápis, že nie je isté, či patria skutočne da Vincimu. Odborníci to chcú zistiť pomocou uhlíkového datovania a porovnania

DNA vzoriek s jeho potomkami žijúcimi v Bologni. Až po potvrdení, že pozostatky patria naozaj da Vincimu a v prípade, že nájdu aj jeho lebku, budú môcť vedci vytvoriť model jeho tváre a porovnať ho s Monou Lízou. O jej identite sa už dlhé roky vedú debaty, pričom podľa niektorých odborníkov je žena na obraze v skutočnosti sám Leonardo da Vinci.

text prevzatý: Mona Líza

Pre doplnenie: Leonardo Da Vinci vo Florencii namaľoval niekoľko portrétov, ale zachoval sa iba jeden, a to svetoznáma Mona Lisa. Na tomto portréte pracoval v rokoch 1503-1506. Obraz Mony Lisy je známy aj pod menom La Giaconda podľa mena svojho manžela. Leonardo si tento obraz veľmi oblúbil a všade si ho brával so sebou.

Šance na objavenie mimozemského života sú v súčasnosti vyššie ako kedykoľvek predtým. Vyhlásil to popredný britský astronóm a prezident Kráľovskej spoločnosti lord Martin Rees.

Podľa neho tento objav bude momentom, ktorý zmení celé ľudstvo. "Zmení to pohľad na nás samých a na naše miesto vo vesmíre," cituje Reesa BBC. Slová predniesol pri otvorení vedeckej konferencie o súčasných a budúcich možnostiach objavenia mimozemského života.

Pozornosť sa upriamuje najmä na hľadanie planét mimo našej slnečnej sústavy, ktoré by boli podobné našej Zemi, a teda by na nich mohol existovať život. Dosiaľ sa podarilo objaviť asi 400 planét mimo našej slnečnej sústavy. Väčšina z nich sú však veľké plynné planéty podobné Jupiteru. Len 28 z nich sú tzv. Superzeme, teda planéty s veľkosťou nie väčšou ako dvadsaťnásobok Zeme. Väčšinu z nich našli teleskopy Európskeho južného observatória.

Pátranie po mimozemšťanoch sa však začalo už pred 50 rokmi, dosiaľ bezvýsledne. Šance na úspech však podľa Reesa významne vzrástli. Technológia pokročila natoľko, že prvýkrát máme reálnu šancu objaviť planétu nie väčšiu ako naša Zem," uviedol Rees. Úspech môžu priniesť najmä nové vesmírne teleskopy. Mohli by ľuďom povedať, či na vzdialenej planéte je voda, aké je zloženie atmosféry a podobné údaje potrebné na vyhodnotenie, či by tam mohol existovať život podobný tomu na Zemi.

text prevzatý: Deň objavenia

Každý liek má rôzne vedľajšie účinky a každý jedinec ho znáša inak. Keďže každý ma iné preddispozície, je samozrejmé, že tieto účinky budú u každého rozdielne. Mnoho krát sa stane, že lekár jednoducho nepripustí, že by liek mohol mať taký negatívny účinok na pacienta s odôvodnením, že v jeho lekárskej praxi sa to ešte nestalo. Preto sa pýtam, nie sú tu lekári od toho, aby pripúšťali nové možnosti? Nie je medicína pokroková veda? Nie sú najlepšou vzorkou samotní pacienti? Nemajú sa lekári učiť na nich?

Nepíšem to v zlom slova zmysle. Skôr je to taká moja úvaha. A hlavne môj názor, že každý jeden človek ma osobitý genofond, preddispozície a tým pádom inú reakciu na danú liečbu akýmkoľvek liekom. No aj lekári sú len ľudia, ktorí majú naozaj veľmi veľa povinností a málo času. A na Slovensku je ich čoraz menej. Mnohí odchádzajú do zahraničia, lebo tam majú lepšie platové podmienky. Zoberme si už len takých zubných lekárov. Pomaly je problém si nejakého nájsť.

Myslím si, že lekári ako takí, by mali byť najlepšie finančne ohodnotení. Sú to predsa záchranci ľudských životov a nesú na svojich pleciach veľkú zodpovednosť. Neodchádzali by do zahraničia. Bolo by viac lekárov, viac času a možno viac pochopenia a niekedy menší chaos.

No každopádne toto povolanie je pre mňa jedno z najťažších a preto by malo byť adekvátne ohodnotené.

Prihodím sem vedľajšie účinky môjho "milovaného" lieku, ktorý mi vyšlapal cestu do neznáma...Po dlhom rozmýšľaní (po jednom roku) som sa nakoniec predsa len pre tento liek rozhodla. No nečakala som, čo sa bude diať. Skôr som mala optimistické vyhliadky, že mi pomôže. No v mojom prípade sa veľmi rýchlo dostavili negatívne účinky. Keďže som sa predtým liečila na depresiu, moja depresia sa zhoršila. Hlavnými vedľ. účinkami však boli bolesť hlavy, únava, úzkosť, vypadávanie mihalníc a vlasov, stenšenie chĺpkov, zlomený zub a bolesť kĺbov. A hlavne dodnes mám problém so sánkou a celkovým pukaním kĺbov. Jedným z vedľajších účinkov bol u mňa aj zápal mihalnicového lôžka a následne vypadávanie mihalníc, čo sa v letáku nespomína, čiže asi ide o ojedinelý jav. Aj keď v zahraničí bolo takýchto prípadov viac. Nemala som najmenší dôvod si vymýšľať, skôr som tomu lieku chcela veriť. Aj keď moja intuícia mi hovorila, že pre mňa to nie je správna cesta. Že predsa len sa už poznám. No uvedomujem si, že posledné tri roky som nebola na slniečku a jedno s druhým mohlo mať takéto následky, bohvie... Budem rada, ak tento liek niekomu pomôže, takých ľudí je tisíce. No ja mám zrejme nízky prach znášanlivosti na takéto ťažké lieky.

Roaccutane (Accutane) je účinný pri liečbe ochorení kože a rakoviny, no predsa má niekoľko známych vedľajších účinkov, z ktorých sú niektoré veľmi nebezpečné. Niektoré nežiadúce účinky môžu pretrvávať dlho po ukončení liečby.

Medzi nežiadúce účinky patria:

Medzi závažnejšie vedľajšie účinky patria:

Ak ste citlivý na niektorú zložku lieku, mali by ste sa tejto liečbe vyhnúť.

Roaccutane môže byť predpísanbý iba lekárom, v odporučených dávkach.

Kapsuly je potrebné brať s dostatočným množstvo vody, aby sa zabránilo podráždeniu pažeráka.

Zabezpečenie krvných a pečeňových testov počas užívania roaccutanu, kvôli reakcií pacienta na tento liek.

Roaccutane by nemali užívať ženy, ktoré sú tehotné alebo môžu otehotnieť, pravdepodobnosť vrodených chýb u ešte nenarodeného dieťata.

Nutnosť, aby ženy používali aspoň dva spôsoby ochrany pred počatím a vykonanie tehotenského testu pred začatím užívania.

Ženy sú tiež povinné urobiť si tehotenský test každý mesiac.

Ak má pacientka pri užívani Roaccutanu nechránený pohlavný styk, musí okamžite upovedomiť lekára.

Pacient by mal informovať lekára, ak má niektoré z týchto ochorení:

Čoho sa vyvarovať pri užívaní lieku:

Pacienti by sa mali vyvarovať používania vitamínových doplnkov, pretože Roaccutane je derivát vitamínu A a veľké množstvo vitamínu môže spôsobiť hypervitaminózu, ktorá je pre ľudké telo nebezpečná. Užívanie veľkého množstvo vitamínu môže viesť počas tehotenstva k poškodeniu plodu rovnako ako používanie Roaccutanu počas tehotenstva, ktorý má negatívne vedľajšie účinky na ešte nenarodené dieťa.

Pri užívaní Roaccutanu je potrebné vyhnúť sa darcovstvu krvi.

Roccutane môže spôsobiť citlivosť kože na slnečné svetlo a umelé UV žiarenie. Pacienti užívajúci liek by sa mali vyhnúť pôsobeniu slnečného žiarenia ako aj soláriam.

Aby nedochádzalo k zjazveniu nemali by pacienti liečení Roaccutanom podstúpiť laserové ošetrenie pokožky, mikrodermabráziu alebo depiláciu voskom. Pacienti by sa mali vyhnúť takejto liečby po dobu šiestich mesiacov po poslednom užití lieku Roaccutan.

Nikdy som nad tým hlbšie neuvažovala, no...

Prepis z Almanachu záhad

Žil Warnasari Adikari naozaj viackrát ako raz? Warnasari sa narodil deviateho novembra 1957 v istej dedine na Cejlóne (dnešná Srí Lanka) asi30 kilometrov od Kolamba. Štvoročný rozpával otcovi o svojom predchádzajúcom živote. Roku 1962 pozval docent budhistickej filozofie Francis Story bádateľa v oblasti reinkarnácie profesora Iana Stevensona, aby tento prípad preskúmal.

Pri stretnutí s oboma mužmi chlapec uviedol podrobnosti o svojom minulom živote, vrátane názvu dediny, v ktorej žil- bola to Kimbulgoda vzdialená len 10 kilometrov od jeho terajšieho domova. Jeho súčasná rodina uvedenú dedinu nikdy nenavštívila a ani tam nikoho nepoznali. Zvesti o chlapcovi však prišli až do Kimbuldogy. Istá pani Ranaweerová zistila, že niektoré z jeho spomienok sa zhodujú so zážitkami jej syna Ananda Mahipala, ktorý náhle zomrel 26.októbra 1956. Keď Warnasari konečne Kimbuldogu navčtívil, hneď ukázal miesto, kde predtým býval, napriek tomu, že dom medzitým zrútili. V húfe žien sa mu podarilo identifikovať predchádzajúcu matku, nepodarilo sa mu to však pri predchádzajúcich sestrách.

Viera v reinkarnáciu, proces, pri ktorom sa ľudské bytosti rodia znova a znova, existuje už po stáročia a stretávame sa s ňou na celom svete. Dávni Egypťania robili prípravy na oslobodenie duše po smrti, aby jej umožnili znovuzrodenie. Starí Gréci verili v mnoho životných cyklov a pôvodní obyvatleia Afriky, Austrálie, Ázie a Ameriky boli tiež presvedčení, že existuje nejaká forma reinkarnácie. Myšlienka ustavičného znovuzrodenia je hlavným obsahom hinduizmu a budhizmu.

V 20.storočí prenikla aj do západných spoločenstiev. Gallupov prieskum verejnej mienky z roku 1981 ukázal, že v reinkarnáciu verí 21 percent amerických protestantov a 25 percent katolíkov. Prieskum v Británii zistil, že s týmto presvedčením sa stotožňuje 28 percent ľudí. Súvisí to s rozšírením východného náboženského myslenia, ale aj s priamymi skúsenosťami ľudí, ktoré sa dajú najlepšie vysvetliť práve reinkarnáciou.

Priame skúsenosti môžu byť buď spontánne, alebo ich vyvoláva postupujúci vek, prípadne hypnóza. Najpodrobnejší prieskum spontánnych spomienok ( vyše 2000 prípadov ) urobil profesor Stevenson z univerzity vo Virgínii. Rovnako ako Warnasiri Adikari rozprávajú o svojom predchádzajúcom živote zvyčajne malé deti, pričom sa dá veľa faktov overiť. Dieťa môže mať charakteristické znaky predchádzajúceho jedinca, niekedy spozná ľudí, ktorí mu boli blízky. Stevensonov prieskum sa dokonca zameral aj na súvislosť spomienok s materskými znamienkami a vrodenými chybami, ktoré sa objavili v predchádzajúcom živote.

Od roku 1980 predovšetkým z terapeutických dôvodov veľmi spopulárnela hypnotická regresia. Pacienti s alergiami, fóbiami či nočnými morami sa liečia tak, že pátrajú vo svojich spomienkach, ktoré im majú pomôcť objaviť zdroj problémov. Britský psychiater doktor Danys Kelsey, ktorý užíval hypnózu od roku 1950, liečil aj pacienta s chorobným strachom z lietania. Stopy viedli až k nemeckému pilotovi, ktorého zabili pri nálete na Britániu. Keď pacinet incident "znovu prežil", vyliečil sa.

Prípad, ktorý zahŕňa spontánne i hypnotické spomienky, opísala roku 1993 v časopise Yesterday´s Children Jenny Cockellová. Pacientka sa pamätala, že žila ako mladá Írka Mary, ktorá zomrela v tridsiatych rokoch. Ich mená síce uviedla nesprávne, ale Marin syn bol ohromený, keď si spomenula na udalosť spojenú s kladením ôk na zajace, ktorá utkvela v jeho pamäti z čias, keď mal šesť rokov.

K možným vyvsetleniam, ktoré sa núkajú pre hypnotické spomienky, patrí kryptomnézia-ukrytá pamäť, ktorá človeku umožňuje znova si vybaviť podrobnosti z nejakej knihy alebo filmu bez toho, aby si to uvedomoval. Ale to sa nemôže vzťahovať na deti, ktoré si na niektoré udalosti spomínajú skôr, ako sa naučia čítať. Iné teórie prisudzujú spomienky na minulý život duševným schopnostiam znásobeným rozrušením spoôsobeným fyzickou alebo duševnou traumou, mimozmyslovým vnímaním alebo silou hypnetizérovej sugescie.

Prepis textu z knihy Láska za hranicami ľudských možností od Stelly Waarnerovej

Ach Mitchel, ty dobre vieš, prečo som spadla až tak hlboko, čo ma bolelo a po čom som túžila. Vôbec si nechcel spoznať moju dušu, zaujímali Ťa úplne iné veci. A moje srdce chradlo. Moja duša plakala,že prečo sa vrátil späť iný človek...ktorého som akoby zrazu nepoznala. Nechcela som nič len lásku, "jednu izbu a byť tam aj celý život"...no s láskou...nemusel si mi dokazovať, že si lepší ako iní, milovala som Ťa, či si mal 90, či 120 kg. To ty si neveril sám sebe. Ja som ťažko tú vieru v seba našla, ale časom bola pošliapaná. Všetko bolo také ťažké. Veď ja som nechcela, aby si sa trápil. Preplakala som kvôli Tebe toľko nocí a ty o tom možno ani nevieš. No nič Ti nevychádzalo. Kedy sme vlastne mali byť šťastní? No ver mi, že si ma asi vôbec nepoznal. Žiadne peniaze sveta by ma nikdy neurobili šťastnou. Len obyčajná naivná láska, ktorá neblíži, nie je tvrdá a nebojí sa prejaviť city. Ja viem, aké si to mal ťažké...Ty moja ťažko skúšaná duša, no myslíš, že aké som to mala Ja? Napíšem Ti už len jedno, kedysi som Ti bezvýhradne verila. No moja dôvera sa časom začala strácať. A zopakujem ešte raz! Nikdy si mi nemusel niečo dokazovať. Nikdy. Mne stačila obyčajná, čistá láska. Tu nezohráva rolu ani Vysoká škola, ani peniaze. Ale spoločný tlkot sŕdc pre jednu vec. A naše prestali spoločne biť. Nikdy si nemusel žiarliť, pochybovať, jedine si si tými slovami blížil a zbytočne všetko privolával. Mohli sme ísť tancovať, mohli sme chodiť všade. Nemal si sa začo hanbiť, moja láska k Tebe vtedy bola skutočná. A vždy som si Ťa bránila. A jedno mi je isté, našej láske neprialo mnoho ľudí. Ty to dobre vieš a ja to viem tiež.

No prišiel deň, keď ja padla som tam, odkiaľ sa ťažko vstáva. Aký paradox. A ty si zrazu nabral silu a odvahu. Možno niečo zmeniť. No priznám sa Ti, už som sa bála cítiť. Moja duša bola ranená. Zrazu sme si čiastočne vymenili úlohy. Pripadalo mi, že som bola iba hlúpo naivná a nevedela som znášať ťažkosti. Resp. vedela, ale keď ich bolo príliš veľa, uzavrela som sa do seba. Začala som byť niekým, koho sama nepoznám. Vytvarať si smutný nereálny svet. A krása? Tá mala asi takú hodnotu ako smietka na zemi. Prekrývanie bolesti, ktoré sú neviditeľné. A to mi ver, že ja tie bolesti poznám dokonale. Bála som sa odhaliť svoje vnútro, city, zakuklila som sa tam, kde mi nič a nikto nemôže ublížiť.

A vidíš, skončilo to tak, že do mňa si môže každý kopnúť a že city ani nemám. No keby som ich nemala, ver, že neplačem dni a noci. No moja pravda neexistuje. Ja sa už zmierim naozaj zo všetkým, aj s touto krutou hrou osudu. Louise.

Až teraz mám mať lásku, o akej som snívala? Po takom ťažkom a bolestnom boji? Ktorú trápi ako sa citím, že som mohla mať skutočnú depresiu, že sa stačilo viac rozprávať...Bolí ma každý nádych, každý výdych, čo sa to s nami stalo...

Je ťažké si predstaviť, že aj správne stravovanie môže byť diagnóza. Ortorexia síce ešte nefiguruje v oficiálnom zozname mentálnych porúch stravovania, ale odborníci dvíhajú varovný prst. Niektorí ju prirovnávajú k horeuvedeným poruchám stravovania. Ide o chorobnú posadnutosť zdravou výživou a počítaním energetickej hodnoty stravy.

Ortorexia vzniká vtedy, ak stres a strach z jedenia "nezdravých" potravín prináša väčší zdravotný problém ako jedenie potraviny samotnej. Názov ortorexia prvýkrát použil Steven Bratman. Táto choroba postihuje aj mužov a prehnané dodržiavanie nutričných hodnôt potravín sa stáva ich zmyslom života. Správne a zdravé stravovanie berú ako znak morálnej alebo dokonca duchovnej činnosti. Ženy trpiace ortorexiou venujú všetok svoj voľný čas zháňaniu vhodných potravín. Plánujú si jedálny lístok najmenej týždeň dopredu, presne si vypočítajú príjem kalórií, vitamínov a minerálov. Často majú pocit nadradenosti nad ostatnými, ktorí sa stravujú "normálne". Pohŕdajú osobami, ktoré sa znižujú k jedeniu čokolády a hranolčekov. Na verejnosti majú ortorektičky vždy po ruke balíček zdravej výživy. Ak náhodou zjedia niečo "zlé" a "zhrešia", nastávajú pre nich časy sebaobviňovania a smútku. Často si dávajú aj rôzne nepochopiteľné tresty. Vydatá ortorektička si vyčíta porušenie zdravých stravovacích návykov viac, ako keby podviedla manžela. Stredobodom života sa postupom času stáva jedlo. Každý extrém je škodlivý, a netreba zabúdať, že jedlo nám musí byť sluhom, nie pánom. Extrémy v stravovaní vyvolávajú aj sociálne problémy. Prestávame si rozumieť a vychádzať s kolegami, priateľmi a rodinnými príslušníkmi, vzďaľujeme sa od ich názorov, máme pocity viny hneď ako porušíme svoje "zdravé" stravovanie. Okrem postupnej straty zdravia riskujeme aj stratu známych a priateľov.

Zo všetkých strán na nás útočia reklamy, v ktorých sa predvádzajú modelky s dokonalými krivkami tela, ktorým sa chceme podobať, alebo rôzne reality šou, v ktorých hľadajú perfektné dievčatá s perfektnými telami. Dospievajúce dievčatá chcú vyzerať ako ich vzory. Pre svoje sny sú schopné obetovať všetko, aj svoje zdravie. Možno by pomohlo, keby sa niektorí rodičia viac zaujímali o svoje deti a svet nekládol dôraz na dokonalosť a štíhlu líniu.

PhDr. Gabriela Herényiová, CSc., Katedra psychológie, Filozofická fakulta UK

text prevzatý: Ortorexia

Mám veľký dôvod na svoj blog zaradiť aj toto psychické ochorenie. V podstate je tiež o zlom sebahodnotení, schopnosti neprijať sa.

Ľudský organizmus, ako každý živý organizmus, získava energiu na životné deje v podobe chemických zlúčenín, ktoré sa v tele premieňajú. Ak mu tieto chemické zlúčeniny, najčastejšie v podobe potravy, nedoprajeme, organizmus v dôsledku zníženého energetického príjmu stráca na hmotnosti a nastávajú rôznorodé zdravotné problémy. Pravdepodobne prvou starosťou človeka je nezomrieť od hladu. Jedlo je nenahraditeľným zdrojom základných živín a jednou z podmienok somatického a psychického zdravia.

Poruchy stravovania
Poruchy príjmu potravy sú jednými z najčastejších, a pre svoje vážne somatické, psychické a sociálne dôsledky, i jednými z najzávažnejších ochorení dospievajúcich dievčat a mladých žien. Tento pojem v sebe zahŕňa najmä dve poruchy:
•mentálnu anorexiu
•mentálnu bulímiu

Mentálna anorexia, čiže úplné odmietanie potravy, je syndróm, dôsledkom ktorého pacienti značne vychudnú. V súčasnosti je výskyt tohto ochorenia na jednej z vrchných priečok rebríčka medzi chorobami, ktoré postihujú mládež v období puberty a dospievania.

Mentálna bulímia sa prejavuje opakujúcimi sa záchvatmi prejedania sa, ktoré sú ale zároveň spojené s kontrolou hmotnosti. Pod pojmom "kontrola hmotnosti" si treba predstaviť úmyselné zvracanie, následné hladovky, nadmerné cvičenie, či používanie preháňadiel v snahe zbaviť sa počas záchvatu prijatej energie.

Príčiny ochorení
Skutočnosť, že poruchy príjmu potravy sa vyskytujú najčastejšie v období dospievania, nie je náhodná. U mladého človeka vrcholia práve v tomto období snahy o sebaprijatie a získanie nezávislosti, čo prináša so sebou aj pocit neistoty a zmätku. Dospievanie neuľahčuje mladým ľuďom a hlavne dievčatám ani tlak médií, propagujúci vychudnutosť ako symbol sexuálnej príťažlivosti a záruku profesionálneho úspechu.
Vznik ochorenia závisí od viacerých skutočností a ich vzájomnej kombinácie. V odbornej literatúre sú spomínané najmä tieto rizikové faktory:
•biologická danosť jedinca
•jeho psychologická zraniteľnosť
•primárna rodina
•kultúrne prostredie

Mnoho odborníkov sa prikláňa k názoru, že pre dospievajúcu mládež je najväčším rizikom vzniku ochorenia súčasný spoločenský diktát módy, ktorý nekriticky oslavuje vychudnutú štíhlosť a nadmernú sebakontrolu. Médiá robia zo štíhlosti najdôležitejší znak ženskej krásy. Tým je možné zdôvodniť, prečo sú poruchy jedenia v podstate ženským problémom.
Hladovanie spojené so želaním schudnúť, má veľký vplyv nielen na telesné, ale aj na duševné zdravie. Môže prechodne vyvolať mierne euforickú náladu a paradoxne aj nárast energie. Z dlhodobého pohľadu je však hladovanie pre organizmus veľká záťaž - môže ohroziť zdravie a dokonca aj život jedinca.
Všeobecný typ rodiny, v ktorej dieťa trpí poruchou príjmu potravy neexistuje. Z mnohých prieskumov však vyplýva, že rodiny s poruchami príjmu potravy rozhodne nie sú rodinami, kde by rodičia nejavili o svoje deti záujem. Práve naopak. Rodičia sa o svoje deti starajú, venujú im pozornosť, zaujímajú sa o ich aktivity. Toto zistenie sa prikláňa k niektorým poznatkom, ktoré výskyt poruchy stravovania pripisujú prevažne starostlivým rodinám zo stredných, či vyšších sociálnych vrstiev. Problémom v rodine s poruchou príjmu potravy býva komunikácia medzi jednotlivými členmi rodiny a spôsob riešenia problémov a konfliktov.

Liečba

Osvedčenou a fungujúcou metódou ako bojovať s anorexiou je návšteva psychológa alebo psychiatra. Ten sa v terapii zameria na zvýšenie sebahodnoty klienta, schopnosti ceniť si sám seba, zlepšenie stravovacích návykov, komunikácie v rodine. Často pomáha aj zmena prostredia. Nanútenie jedla spravidla vyvoláva ešte väčší odpor k nemu.
Prevencia
Správnou cestou ako predchádzať poruchám príjmu potravy je výchova bez úzkostlivosti, nadmernej starostlivosti a nadmernej pozornosti jedlu a formovaniu postavy.

Keď vám láska odpustí a sľúbi, že bude dobrá láskavá, nežná, milujúca...A sľúbite to aj vy...Možno sa Vám nakoniec aspoň splní jeden z Vašich dávnych snov...A vy tomu chcete uveriť, aj keď sa stalo, čo sa stalo...

Niekedy sa stane, že naivný romantik sa časom stane sklamaným pesimistom, pretože predsa len v tomto svete sa už naivná romantika nenosí. A niekedy dokonca svoju dušu uzamkne, zaobalí ju do tvrdej škrupinky. Rýdzi materialista zistí, že matéria pre neho stratila zmysel a možno sa stane naivným romantikom. Tie premeny môžu byť rôzne. A často krát sa naše cítenie mení. Podľa toho, čo prežijeme...

Čo cítite, kým skutočne ste... Aké sú a boli vaše skutočné myšlienky...Prečo ste sa nemohli prejaviť...Že jeden liek a následne reakcia na depresiu, strach, úzkosť...,alkohol, mi úplne zmenil možnosť zvíťaziť a z tej hmly konečne vykročiť. Cítila som, že moja cesta, je jedine prírodná cesta a nie chémia, aj tak som svoje cítenie nepočúvla. No najhoršie na tom je, že sa to nedotklo len mňa, ale aj iných nevinných ľudí.

Poznaj sám seba, svoje, dary, prednosti i slabosti. Váž si sám seba, ale neber sa príliš vážne.

O tom, čo ťa trápi, čoho sa bojíš, čo si vyčítaš, o svojich smútkoch, ale i radostiach, o úspechoch.

Zdieľaná starosť je polovičná, zdieľaná radosť je dvojnásobná.

Život je rieka, raz plávame s prúdom, raz proti nemu. Vždy je za čím ísť a pred čím utekať. Kým sa hýbeme žijeme, a naopak.

Stále je čo spoznávať a učiť sa. Skúsenosť je neprenosná. To, čo zvládame nás blaží, to čo nezvládame, aspoň sme vyskúšali.

Príbuzných si nevyberáme, ale priateľov áno. Sympatia, náklonnosť, kamarátstvo, priateľstvo, láska su zdrojom opory a radosti života.

Géniov je málo, ale tvorcom je každý z nás. Tvoriť môžeme v ateliéri, i záhrade, v divadle, i v dielni. Proces je dôležitejší ako výsledok. Výtvor možno skritizovať, ale to, čo pri tvorbe zažijeme nám nikto nezoberie.

Pohyb kridiel motýľa v jednom kúte sveta môže spôsobiť búrku na opačnom konci. Zaujímaj sa o to, čo sa deje vo svete. Politika, ekológia, charita, pomoc tým, ktorí to potrebujú dávajú zmysel nášmu vlastnému životu.

Ak cítiš, že tvoje bremeno je pritažké, bolesť prisilná, strata priveľká, strach neznesiteľný- nehanbi sa požiadať o pomoc. Odborníka, alebo len spriaznenú dušu, niekoho kto prežil podobné trápenie.

Práca šlachtí, ale môže aj zabíjať. Uč sa aktívne i pasívne oddychovať, nachádzať nové zdroje radosti a uvoľnenia. Pre niekeho veselá spoločnosť, pre niekoho samota, pre niekoho špost, pre iného príroda. Aj dobré jedlo a pitie, či iné slasti vyvažujú stres všedného dňa.

Uč sa brať životné problémy a prekážky ako výzvy a možnosti osobného rastu. Čo nás nezabije...a je potom čo rozprávať vnúčatám.

Snívajme v noci i cez deň. V snoch sa môžeme vznášať a dokázať úžasné veci. Nie všetky sny sa na šťastie naplnia, ale niektorým sa môžeme aspoň priblížiť.

Príliš mnoho minulosti nám bráni vzlietnúť a primnoho budúcnosti nám nedovolí pevne sa rozkročiť na zemi. Ži teraz a tu najlepšie ako vieš, lepší život nemáš.

odkaz: Desatoro

Tak by sa dal charakterizovať cieľ Linky Dôvery alebo Linky Nádeje, na ktorú sa obracia stále viacej ľudí. V Bratislave nemáme podobnú linku, ale na Slovensku existujú viaceré, na ktoré sa možno obrátiť.

Linka dôvery, ktorá pôsobí pod II. Psychiatrickou klinikou FN L. Pasteura Košice.
Telefónne číslo 055/ 622 2323.

Pre krízové situácie a rodinné problémy, ktoré vyžadujú väčší priestor, je tu
Linka nádeje, ktorá pôsobí pod I. Psychiatrickou klinikou FN L. Pasteura Košice.
Telefónne číslo 055/ 644 1155.

Linky pôsobia nepretržite!!!

Prešov

Linka dôvery (všeobecná)

Možno telefonovať v pracovných dňoch takto:

Pondelok: 7. 00 - 15. 30
Ut, St, Št 7. 00 - 15. 00
Piatok 7. 00 - 14. 30

Telefónne číslo 051 / 7731 000

Tu dávam link na veľmi dobrú stránku, ktorá môže pomôcť človeku v núdzi:

odkaz:Duševné zdravie

Jedného dňa sa vynorí a usídli v duši. Spolu s ňou príde hmla, ktorá človeku vnúti pocit, že sa stráca vo svete i v sebe samom. Že z jeho života nadobro zmizlo svetlo. Štyristo miliónov ľudí vo svete dnes trpí duševnými poruchami, nedostatkom svetla. A keď v bezmocnom geste vystrú ruku hľadajúcu pomoc, často narazia zasa iba na hmlu, pretože zdravý zvyšok spoločnosti žije vo svojej vlastnej hmle: nezáujmu, intolerancie či nevedomosti. To sa týka podpory , inštitúcií, štátu. Namiesto pomoci je človek s duševnou poruchou často vystavovaný dokonca diskriminácii či porušovaniu ľudských práv.

Moderná veda dnes dokáže zmierniť, či úplne vyliečiť všetky druhy duševných porúch. Ale hmlu, zastierajúcu nám zrak, musíme rozohnať sami. Vystúpme z hmly predsudkov a netolerancie a pomôžme ľuďom, ktorí to potrebujú. Pomôžme im vystúpiť z hmly ich choroby - vykročme z hmly!
Na Slovensku existuje priepastný rozdiel medzi potrebou liečby a jej skutočným poskytnutím. Stále chýbajú programy podpory a prevencie duševného zdravia.
Z týchto závažných dôvodov sa Liga za duševné zdravie SR už sedem rokov angažuje v aktivitách podporujúcich duševné zdravie (diskusie s občanmi na rôznych fórach, informačné materiály) a v aktivitách podporujúcich zefektívnenie liečby a znovuzapojenie pacientov do života.
Psychiatrické poruchy sú na Slovensku treťou najčastejšou príčinou invalidizácie a sú príčinou 40% chronických ochorení a vytvárajú najväčší počet ľudí žijúcich v invalidite. Je predpoklad, že sa situácia bude zhoršovať v súvislosti so "starnúcou Európu".
Starajme sa o naše duševné zdravie, ktoré má mnoho dimenzií. K jeho základným znakom patrí: vedomie vlastnej hodnoty, uvedomenie si vlastných možností a schopností, schopnosť vytvárať a udržiavať si hodnotné vzťahy. Duševné zdravie je cieľom, nie normou.

Každý poznáme milý, drobný, nežný, modrý kvietok nenápadného vzrastu s krásnym menom - nezábudka. Špekulujem ako prišla k takému názvu. Žeby ho dostala preto, že hoci je nenápadná, je krásna a tak nik na ňu nezabudne? Možno sa mýlim. Neviem. Pamätám si na detské časy, keď som s radosťou behala po lúke a tešila sa z jej modrého nezábudkového šatu. Vždy som priniesla maminke malú kytičku, odjakživa milovala modrú farbu a tak tento kvietok jej vždy urobil veľkú radosť.

V týchto dňoch sa nezábudka mení z nenápadného kvietka na obrovský symbol duševného zdravia. Od začiatku septembra vyvíja Liga za duševné zdravie mediálnu kampaň, ktorá vrcholí 12.-14. októbra v uliciach slovenských miest verejnou zbierkou pod názvom "Dni nezábudiek". Kúpou tohto skromného kvietku sa dá prispieť na ušľachtilú vec, podporiť ľudí s duševnou poruchou. Prispieť môžu aj tí, ktorým sa nechce von do daždivého počasia, z pohodlia svojich domovov môžu zaslať darcovskú smsku. Je na každom z nás, či sa pripojíme.

CH. Džibrán: Duša je väčšia než priestor,
presahuje čas, je hlbšia než oceán
a siaha vyššie než hviezdy...

Súhlasím. Duša je však aj najzraniteľnejšou časťou nášho tela. Tak, ako vie byť silná, vie byť aj krehká ako tenučký ľad na práve zamŕzajúcej mláke. Niekedy stačí do nej štuchnúť a je po celistvosti. Dosť dlho trvá, kým sa prasklina zacelí. Nie vždy to zvládne sama. Stane sa, že duša načisto vypadne z harmónie svojich pochodov a ochorie.

Nie je to však vírus, čo to spôsobí. Je to niečo omnoho väčšie, nebezpečnejšie aj zradnejšie. Chorú dušu nevyliečime tým, že pár dní strávime v posteli s hrnčekom medového čaju, hltaním vitamínov a aspirínu. Chorá duša sa hojí ťažko a nezriedka potrebuje pomoc zvonku, potrebuje odbornú pomoc a prinúti k zaklopaniu na dvere pschychologickej či psychiatrickej ambulancie.

Svet, v ktorom žijeme prináša veľa dôvodov na nezvládnutie situácie jednotlivcom. Mnoho ľudí je bez práce, bez dostatku finančných prostriedkov, nezvláda spoločenskú ani sociálnu klímu, panuje šikana, nevera, choroby, obavy, pocit zlyhania, stres.... Koktail duševnej choroby býva často namiešaný z celej škály negatívnych ingrediencií, ktoré už pretiekli okraj pohára. Depresie, úzkosti sa dostávajú čoraz viac do zdravotných kariet jednotlivcov. Pribúda receptov vypísaných na antidepresíva.

Nie je ľahké odhodlať sa k návšteve odbornej ambulancie. Rokmi si psychiatria vyslúžila dehonestujúce pomenovanie - "cvokáreň" a hlboko sa tak vpísala do našich podvedomí. Nik si nechce dať predsa na čelo vizitku-cvok. Na šťastie, vďaka osvete, vďaka existencii už spomínanej Ligy pre duševné zdravie, vďaka akciám, ktoré poriada, vďaka rôznym programom venovaným práve ľudskej psychike si ľudia čoraz viac uvedomujú, že aj psychická choroba je choroba, ako každá iná ,a že ju treba liečiť.

Asi je dosť ťažké odhadnúť, kedy človek už odbornú pomoc potrebuje, kedy už nejde iba o bežný smútok, zlú náladu, kedy už ide o stav depresie. Vtedy môže pomôcť aj okolie, rodina, priatelia. Mali by sme si uvedomiť, že o negatívnych pocitoch treba hovoriť. Kto zostáva vo svojich strachoch, úzkosti, nepokoji a žiali sám, ten sa len ťažko znovu vyškriabe na rebrík optimizmu. Priečky na rebríku smerujúcemu k duševnej pohode sa často zdajú nezdolateľnými.

Svoje pocity takto postihnutí ľudia často zbytočne potláčajú. Tadiaľ však cesta k náprave nevedie. To spôsobí, že negatívne pocity začnú tlieť a raz aj tak vybuchnú. Často je výbuch skratový a vedie k dobrovoľnému odchodu na druhý svet.

Šťastie má ten, kto sa má komu vyrozprávať, kto má nablízku pozorné ucho, ktoré vypočuje, poradí, poteší, pohladí, objíme. Títo "šťastlivci" majú väčšiu šancu na návrat do koľají bežného života. Šancu majú samozrejme aj tí, čo sú odkázaní iba na pozorné ucho odborníka. Aj cudzí človek vypočuje, poradí. Naordinuje potrebný liek, ktorý mozgu rozkáže premýšľať ináč. Umožní pridať do obrazu čierneho sveta farby a vyvedie chorého z tunela depresie, úzkosti. Niekedy to síce nie je také jednoduché, ale šanca tu vždy je. Záleží na každom z nás, či chceme vyzdravieť, alebo či sa chceme utápať v depresívnych náladách, v bezmocnom stave plačúcej duše. Dajme duši možnosť, aby si mohla utrieť slzy, dajme jej možnosť znovu sa tešiť hoci aj z tých bežných dní, doprajme jej úsmev. Nebuďme slepí voči smutným tváram našich drahých, či známych. Pomôžme im, ako najlepšie vieme. Umožnime im, aby vypovedali svoje myšlienky. Už to, že sa dostanú von im vezme ich ničivú a nebezpečnú silu. Prejavme im lásku, tú mocnú barličku na ceste späť. Neotáčajme sa im chrbtom, nenechajme sa odradiť pri prvom odmietnutí.

Nikdy nevieme, kedy to budeme potrebovať my. Často nám život hodí pod nohy kartu, ktorú by sme si dobrovoľne nikdy nevytiahli. Je na nás ako sa s ňou vysporiadame. Ak padneme na dno, berme to ako výzvu, máme sa predsa konečne od čoho odraziť !

Kúpime si ten modrý symbol zdravej duše? Alebo pošleme smsku?

Jana Dratvová
dratvova.blog.sme.sk

odkaz: Nezábudka

V čase, keď som začala mať problémy, depresie, bola táto oblasť veľmi tabuizovaná. Ako sa píše vyššie zrazu ste sa cítili iný, s nálepkou blázna. Je ťažké žiť s tajnosťami. Pred priateľmi, najbližšou rodinou nechcete mať tajnosti, potom sa necítite dobre. Máte strach z toho ako budú reagovať na váš problém. Strácate pocit vlastnej hodnoty, vlastnú dôstojnosť, vieru v seba samého. Uzatvárate sa pred svetom aj sebou samým. Chcete byť však spolu s nimi v jednej spoločnosti, ktorá pochopí...ktorá pochopí, že nemôžete piť pri užívaní antidepresív alkohol. No nikto z vašich priateľov netušil, že za vašou veselou tvárou sa skrývala smutná duša, ktorá mala skúsenosť s antidepresívami. Myslím, že dnes sa to pomaly pohlo dopredu. Nečudo, keď sa hovorí, že depresia bude časom najčastejšia choroba vo svete. No v mojich začiatkoch to bol neuveriteľný problém. Najväčšiu oporu vtedy potrebuje mať človek vo svojom okolí. Výjsť z hmly a zdvôveriť sa, že ľudia pochopia...A tak mať svoju vlastnú hodnotu, identitu a nehanbiť sa zato, čo sa mi stalo.