Po dlhej dobe sa hlásim

12. července 2014 v 22:07 | Soullen |  O mne
Ahojte,

naozaj po dlhej dobe, čo ma aj mrzí, som si našla čas sem napísať. Dlho som sa chystala, ale niekedy sa mi "akoby" nechcelo vracať do minulosti. Aj keď je mojou súčasťou a som s ňou zmierená. Veľa som sa naučila, veľa som pochopila a našla som skutočne samú seba. Našla som si od Vás veľa emailov, nie na všetky som stihla reagovať. Ospravedlňujem sa a zároveň Vám chcem dať týmto vedieť, že existujem ... :). Na blog už príliš času nemám, lebo žíjem aktívny život a dokážem také veci o akých sa mi ani nesnívalo. Ja? Tá, ktorá sa pomaly bála ísť do obchodu, rozprávať sa s ľuďmi a pomaly normálne žiť .... ?!? Zažila som skutočne veľa ťažkých chvíľ, no dnes viem kto som a kam smerujem. Musela som ísť často krát cez seba. Dnes mám vlastnú firmu, kominujem s ľuďmi, riešim rôzne situácie a vždy aj v ťažších chvíľach nachádzam riešenia.
Myseľ jednoducho nemá hranice. Určujeme si ich sami. A ja verím, že ak chceme, skutočne môžeme "veci" meniť a posúvať sa ďalej, aj keď si myslíme, že to už nejde. Každý malý krok nás posúva ďalej. Preto každý jeden deň beriem ako veľkú príležitosť.
Nebolo to avšak jednoduché. Moje prvé rozhovory s klientmi, vedenie tímu, vedenie pohovorov, hľadanie toho, čo chcem robiť, kam chcem smerovať. Veľakrát som sa potila, koktala som, išla som cez seba a začala som si z toho robiť srandu. Veď keď nejde o život, nejde o nič ...
Taktiež môj vzťah. Kým sme našli súhru bolelo to, ale dnes môžem napísať, že som šťastná. Lebo žijem aktívne, dýcham, milujem a ... robím, to čo ma baví. V láske som našla súhru ... bol to zápas ... ale láska prekoná všetko. Dnes cítim niečo, čo sa neda popísať.
Jednou nohou som už bola tam a nakoniec som tu a nesmierne si to vážim. Možno som aj ja urobila veľa chýb, veď som len človek ... no snažím sa žiť najlepšie ako viem. Žiť svoj život, zároveň pomáhať druhým a cítiť, že som užitočná a môžem prispieť svojimi činmi na dobro veci. Viem, že celý život je o učení a tak sa teším na nové dni, nech sú akékoľvek, krásne, či smutné, .... Každý stojí zato.
A PRETO VÁM VŠETKÝM, ktorí mali psychické problémy (a nielen tým) odkazujem : BOJUJTE A VERTE SI ! ŽIVOT ZA TO STOJÍ ! Radujte sa z maličkostí, z drobných pokrokov a zrazu zistíte, že žijete krásny život ...
 

Štastné a veselé

24. prosince 2010 v 14:33 | ja:) |  O mne

A sú tu ďalšie Vianoce, na tieto som sa nesmierne tešila a chvíľkami si pripadám ako malé dieťa, ktoré sa teší zo všetkých drobností, ktoré ku Vianociam patria. Tento rok som sa každý deň snažila prežiť naplno, každý deň stál za to a ja som rada, že som to opäť ja a život ma nesmierne baví. Život je skutočne dar, niekedy veselý, niekedy smutný, niekedy aj ťažký, ale koniec koncov jedinečný a nádherný.
Chcem aj Vám popriať krásne a pohodové sviatky, veľa milých prekvapení, lásku, zdravie a dobrých ľudí okolo seba.

Šťastné a veselé priatelia!

vianoce

Krok za krokom, rok za rokom...

19. listopadu 2010 v 15:14 | Smutná duša |  O mne

Prešiel približne rok odvtedy, čo som sa "druhý krát" narodila. Zahrabala som sa sama do seba, nedokázala som chodiť von medzi ľudí, robiť bežné činnosti. Boli pre mňa ťažké a neprekonateľné. Veľa vecí ma dusilo a ťažilo. A skončilo to tak ako to skončilo. Alebo vlastne začalo?

Dnes stojím opäť na vlastných nohách a snažím sa prekonávať prekážky, s ktorými sa stretávam na svojej životnej ceste. Snažím sa im postaviť čelom, uhýbať bolo príliš ľahké a tá cesta nikam neviedla.
Vodičský preukaz som si urobila, keď som mala 19 rokov, no nikdy som nenabrala odvahu jazdiť sama. Toto leto sa mi to konečne podarilo a odvtedy s tým nemám najmenší problém. Je to jedna z vecí, pri ktorej som sa musela zatať a povedať si, že to dokážem. Opäť som začala študovať jazyky, konkrétne angličtinu a v pondelok ma čaká skúška na certifikát. Konečne som začala aj tancovať, lepšie povedané salsovať a chystám sa v tom pokračovať.
Chcem sa jednoducho postaviť na vlastné nohy. Venujem sa marketingu a snažím sa naberať nové vedomosti. Uvidíme, čo prinesú ďalšie mesiace.
A ozaj, aby som nezabudla. Konečne som začala opäť lyžovať. Tento rok mi priniesol fantastickú lyžovačku v Rakúsku. Hory, slnko, tá nádhera mi dodala obrovskú chuť ísť opäť a znova, tak sa teším na tú najbližšiu.

happy

Keď sa sny premieňajú na skutočnosť...
 


Obyčajne obyčajné

10. listopadu 2010 v 21:24 | Smutná duša |  Moje básne

Ja ti len vravím nie je umenie najlepším byť,
umením je vedieť obyčajne žiť.
Tak sa konečne nenáhli tam,
lebo to šťastie je niekedy len klam.

Istotu tam nájsť nemusíš,
možno sa tou rýchlosťou zadusíš.
Prosím ťa otvor konečne tie oči,
skôr ako ťa to zaskočí...

Nemusíš siahať až ku hviezdam,
aj keď sny je pekné snívať,
skús stať pevne nohami na zemi
a zo zeme sa na ne dívať...

hvvv




KÓD 9

2. listopadu 2010 v 21:28 | ... |  Úvahy

Do rúk sa mi dostala kniha Kód 9 od slovenského autora Jozefa Banáša. V teple svojho domova s teplou šálkou v ruke som sa ponorila do jej riadkov a na chvíľku som sa ocitla niekde úplne inde.

Každopádne ma táto kniha zaujala a dovolila som si z nej vybrať niektoré pasáže, ktoré stoja za úvahu. Niektoré vystihujú aj môj vlastný názor. Ešte ako dieťa som hľadala tú svoju cestičku, ktorú si predsa len človek musí nájsť sám a hlavne jej uveriť. No keď nám tento svet ponúka toľko alternatív, niekedy si je ťažké vybrať a tak sa môžeme ocitnúť na ceste, na ktorej sme vlastne ani nikdy byť nechceli. Bolo by to oveľa jednoduchšie, keby sme žili vo svete, ktorý ponúka jednotu, stabilitu, rovnováhu.

Z predhovoru autora:

Slobodní sme len vtedy, keď poznáme pravdu. A poznáme ju len vtedy, keď rozmýšľame. Načo by nám inak Boh dal rozum? Ten, kto nástojí na dogmách a nerozmýšľa, či ešte horšie: bráni rozmýšľať iným, je proti Bohu, a teda neverí. A viera bez rozmýšľania nie je vierou, ale podrobením sa násiliu. Násilné hlásanie viery je hlásanie viery v násilie. Ako hovorí náš priateľ Ježiš: "Blahoslavení ste tí, ktorí hľadáte pravdu." Zároveň však na základe vlastnej skúsenosti dodáva: "Ľudia vás budú za to nenávidieť a vaše meno dajú do kliatby."

Vybrané úryvky z knihy:

Ježiš zostal v dome Dosithea celých deväť rokov a učil sa tomu, čo päťsto rokov pred ním učil na Východe jeho predchodca Budha. Potom sa vzdelával u esénov v Kumráne. Počas šiestich rokov ho zasvätili do učení Mojžiša, prorokov starého Egypta, Grécka do liečiteľských tajomstiev. Stal sa zasvätencom, majstrom a záverečné skúšky zložil s o pol roka starším Jánom, ktorý ho v rieke Jordán pokrstil na znak toho, že sa rozhodol hľadať pravdu. Po krste začal kázať v Judei, Samárii i rodnej Galilei. Nebol Božím synom, ale svojim konaním sa k tomu, čo je dokonalé a božské, snažil čo najviac priblížiť. Ako každý človek, aj on podliehal slabostiam, ale prekonaním prekážok sa stal Pomazaným -Kristom. Sám, vďaka svojej vôli.

Presviedčal ľudí, aby sa cvičili v pozitívnom živote, hovoril im, že Kráľovstvo Božie nie je na akomsi imaginárnom mieste, ale v ľudských srdciach, kázal im, aby sa neusilovali polepšovať len iných, ale v prvom rade seba. Učil ich, že ich nespasí nikto iný, len oni sami, varoval ich, aby nestavali pyšné chrámy z kameňa, ale aby stavali chrámy vo svojich srdciach, učil ich, ako udržiavať telo- chrám ducha- v zdraví. A učil ich aj to, že základným zákonom je zákon sejby Čo zaseješ, do dostaneš a že ľudia by nemali tento zákon obchádzať, ale naplniť ho, pretože spravodlivosti sa nevyhnú. Vyzýval, aby sa dávali pokrstiť zrelí ľudia na základe slobodného rozhodnutia a aby tak robili na znak toho, že vykročili na cestu hľadania pravdy. Varoval ľudí, aby sa neklaňali soškám bohov a svätých vyrezávaných z dreva či kameňa, ale aby nosili Boha vo svojich srdciach, pretože len vnútorný život je pravým náboženstvom. Učil, že základnou podstatou Boha je láska, že láska nie je slovo, ale čin. Že im nepomôže chodiť pravidelne do chrámu a odrapotávať modlitby, ale jediné, čo im môže pomôže, sú ich dobré skutky, pretože viera nie je slovo, ale čin.

Učil ich milovať nepriateľov a blížneho ako seba samého a aby nehľadali smietku v oku blížneho, prehliadajúc pritom brvno v oku vlastnom. Presviedčal ich, aby si vážili ženu, ktorá je nositeľkou života a je rovnocenná mužovi, pretože lebo v rovnováhe muža a ženy je ochrana ľudstva pre pádom. Podal im príklad svoj a svojich učeníkov, ktorí všetci žili v krásnych manželstvách so svojimi ženami. Vyzýval ľudí, aby nesúdili, lebo sami budú súdení. Vravel: To, čo činíte druhým, ako o n ich myslite, stane sa vám. A že ten, kto len bezmyšlienkovito odrieka modlitby, sa podobá oslovi, ktorý otáča mlynským kameňom. Prešiel sto míľ, ale je stále na tom istom mieste.

Na to, aby vyučoval, nepotreboval chrámy, stačila mu lúka, les, trhovisko. Na poznanie pravdy nepotreboval sprostredkovateľov, učil ľudí, aby komunikovali s Bohom priamo. Učil rovnako mužov, ako aj ženy. Hovoril, že tak ako potrebuje na svoje naplnenie muž ženu, potrebuje žena muža.
laska

Svet si nevšimol, že materiálna globalizácia sa deje tak ľahko aj preto, lebo proti nej stojí nejednotný duch, ktorého súčasťou sú aj náboženstvá. Tie sú nielen rozdelené, ale na veľkú radosť globálnych materialistov stoja proti sebe. Deje sa duchovná genocída, ktorej zabrániť môže len zjednotenie svetového ducha. Boh bol vždy len jeden, ale mocní tohto sveta ho rozdelili, aby svet ovládli."

"Ak chceme, aby nám ľudia ešte verili, ak chceme, aby naša cirkev bola vzorom všetkým ľudom dobrej vôle ak chceme, aby nás nasledovali dobrovoľne, a nie násilím, musí sa cirkev zmeniť úplne."

"Ako chcete zmeniť násilie na dobrovoľnosť?"
"Dodržiavaním zásady Non necessitare! Nenútiť! Nekrstiť novorodencov. Ako hovoril Ježiš- spasený bude ten, kto sa pokrstí na znak toho, že uveril v jeho cestu. Toto je pravý krst, a nie ten, ktorý dnes praktizuje naša cirkev tým, že krstí novorodeniatka, ktoré ešte nemohli uveriť, lebo uveriť sa dá len rozumom."

laska1

Jedna z Jánových rád:

"Milý Michal, vždy keď si budeš potrebovať upokojiť myseľ a posunúť ju do rovín transcedentna, siahni po tomto zväzočku. Je súčasťou uskutočňovania tvojho plánu "ako na nebi, tak i na zemi." To znamená v radosti i v smútku, v živote pozemskom i mimozemskom, počas noci i počas dňa, pri nádychu a výdychu. Predovšetkým to však znamená večné striedanie protipólov, nachádzanie rovnováhy. Rovnováha je základným stavebným prvkom existencie sveta a vyjadrujú ju všetky náboženstvá a tradície. Dharma hinduistov, tóra židovského mysticizmu, tao Číňanov, cesta súfistov alebo pravda Ježišova. V najstarších písomnostiach ľudstva sú dôkazy o jedinom- o ceste múdrych za rovnováhou. Dôkazy o tejto ceste nájdeš v starých pohanských kultúrach Egypta, Mezopozámie, Indie, Perzie, Grécka a Ríma. Nájdeš ich u izraelských patriarchov a prorokov, ako aj u ich nasledovníkov, ktorí kráčali cestou k dokonalosti. Nájdeš ich v Kumráne, Damasku, egyptskom Leonopolise a v Nag Hammádí. Aj ty si už na ceste. Tvojou úlohou je znovunavrátiť pôvodnú tradíciu. Na ceste ti pomáhajú nielen podobní ľudia, ale aj symboly a kódy, ktorých zmysel nespoznáš a nepochopíš, pretože chápať ich je dané len tým, ktorí sú na najvyššej úrovni ľudského poznania. Táto cesta vedie naprieč svetovými náboženstvami a na jej konci má byť ich zjednotenie. Na začiatku totiž bola len jedna viera, jedna Bohyňa a jeden Boh, rodičia všetkého. To bol raj. Až potom, keď ľudia rozum, najväčší dar, akého sa im dostalo, začali zneužívať na sebecké účely, začali sa náboženstvá od seba vzďaľovať. Mocní si vymysleli svojich bohov, v mene ktorých začali prenasledovať svojich bratov a sestry, odmietajúcich ich uctievanie. Mocní pochopili, že základným princípom nastolenia a udržania ich moci je rozdeľovanie. Rozdeľovanie je opakom zjednocovania a je cestou do pekla. Všetko, čo hľadá jednotu, je pozitívne, a všetko čo sa triešti, je negatívne. Rozdeľovanie je rozbíjanie rovnováhy. Najdramatickejšie delenia sú tie, ktorými sa rozbíja láska. Preto si váž svoj vzťah s Marikou. Je to vzácna žena. A čim je človek starší, tým viac niekoho potrebuje. Viem, že aj ty si si toho plne vedomý. Každý rozchod muža a ženy je bolestivý. Rozchod muža a ženy, ktorí sa nachádzali na najvyššom štádiu ľudského poznania, má však katastrofálne následky pre všetky úrovne pod nimi...
V živote som sa ako kňaz oddával veľa krásnych mladých ľudí, ale nikdy som ešte nebol na svadbe niekomu z vlastnej rodiny. Je to vlastne trochu hlúpa úvaha, akoby mohol mať kňaz vlastnú rodinu. Práve kvôli abstinencii vlastnej rodiny je mi ľúto, že som sa stal kňazom. Prežil som život v nerovnováhe. Ale možno práve týmto životom som vyrovnal dajakú moju dávnu nerovnováhu.

jj

Hoci Martin už vopred upozornil skupinu, že stúpanie po schodoch až ku kaplnke Maitreju pod strechou paláca si vyžaduje fyzickú kondíciu, vydali sa smerom hore všetci. Výťah v paláci nebol a tak pani Malá ostala na parkovisku a fotografovala si Potalu zdola. Schody boli široké, a tak sa davy turistov na nich netlačili. Východné boli vyhradené na výstup a západné na zostup. Po vstupe do prvého paláca sa posúvali jednotlivými komnatami, ktorých nádhera vyrážala dych. V kaplnke, v ktorej je pochovaný trinásty dalajláma, dominovala trinásť metrov vysoká stúpa s mumifikovanými pozostatkami predchodcu terajšieho dalajlámu, vyzdobená hrubými vrstvami zlata a diamantov. Podobne bola drahokamami vyložená trojrozmerná mandala, stelesňujúca aspekty cesty k osvieteniu, kaplnka Maitreju či komnata Slnečného jasu. Bohatstvo, lesk, moc. Michal sa prechádzal spolu s ostatnými medzi zlatom vykladanými sochami v paláci, ktorý mal pozlátenú aj strechu, a premýšľal nad svojim stretnutím s dalajlámom. Akosi mi nešlo do hlavy učenie o skromnosti, pokore a súcite, konfrontované s nesmiernym bohatstvom, ktoré videl v paláci vysoko nad Lhasou. Tam dole boli chudobní potomkovia tých, ktorí v otrockej práci dlhé stáročia budovali tento úchvatný a pyšný palác. Zišlo mu na um, že podobne bohaté paláce videl aj v konfuciánskej Číne, v Pekingu, Siane a Lešane. Ale videl ich aj v Ríme, Paríži, Viedni, Budapešti a ďalších kresťanských krajinách. A uvidí ich aj v chudobnom Nepále a ešte chudobnejšej Indii. Na jednej strane nesmierne bohatstvo, na druhej strane nesmierna bieda. A to všetko v krajinách, ktorých náboženstvá hlásajú ušľachtilé myšlienky pokory a skromnosti!

25

8

111

Ďalšia z Jánových rád:

Milý Michal, v živote sa človek neraz dostane do situácie, keď nevie komu a čomu má veriť. V takých chvíľach sa nespoliehaj na svoj rozum, ale na svoje srdce. Rozum je nato, aby čo najlepšie vykonával pokyny srdca, ktoré je v spojení s večnou kozmickou energiou. To len pyšný človek obrátil pozadie a dal prednosť rozumu pred srdcom. Osobuje si právo prekrúcať veci tak, aby z nich mal materiálny prospech. Preklad slov Jána Krstiteľa v Novom zákone "Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo Kráľovstvo nebeské" nevystihuje pravý zmysel. Skutočné znenie Jánovej výzvy je "Metanoizne." To jest: prekročte svoju myseľ a vstúpte do Kráľovstva nebeského." Ľudia si predstavujú Kráľovstvo nebeské ako miesto kdesi vo vesmíre, kde je dokonalosť, láska, raj. Nič také však neexistuje. Kráľovstvo nebeské je stav, a nie miesto. Je to stav našich duší a našich sŕdc. Problém je v tom, že všetko posudzujeme z materialistického hľadiska, a preto málokto Ježišovým slovám rozumie. Pod pojmom kráľovstvo dokážu ľudia chápať len inštitúciu moci s pozemským kráľom na vrchole. Ak skutočne existuje Boh, je rovnako v každom z nás a my sme rovnako v ňom. Liečitelia v rôznych krajinách, ktorí sa nikdy spolu nestretli používajú tie isté spôsoby liečenia a ciest k Bohu. Ak by sa náboženstvá opäť spojili do jedného tak, ako a to už kedysi črtalo, sociálna, politická, kultúrna a spoločenská organizácia sveta by sa totálne zmenila. Prestali by vojny a nenávisť, pretože ľudia všade na svete by uctievali toho istého Boha a Bohyňu, ktorí sú podstatou každého človeka. Na zemi by nastalo to, čomu sa hovorí Kráľovstvo nebeské. Vek rozumu vytvoril materialistický model chápania sveta. Zavrhli a potlačili sme predstavu možnosti existencie univerzálnych, metafyzických oblastí, princípov a zákonov, ktoré v prírode a v ľudskej duši reálne fungujú. Aj preto tiež občas pochybuješ o svojej misii, hoci to potlačené ti našepkáva, že jej splnenie má zmysel...

sl

Rozhovor medzi Michalom a niekdajšou Bohyňou:

Osem rokov som bola najzbožňovanejšou osobou tejto krajiny. Osem rokov sa mi klaňali všetci na čele s kráľom, osem rokov ma velebili. Osem rokov som mala všetko, na čom som si zmyslela. Zlato, striebro, brokáty, drahokamy, najlepšie jedlá, služobníctvo, hračky z celého sveta. Osem rokov ma rozmaznávali a najmä závideli mi. Teraz sa každý poteší akémukoľvek môjmu problému. Aj mojej smrti by sa potešili. Ja som si svoj raj na zemi už odžila"...trpko sa usmiala.
Žila som skutočne ako v nebi- a odrazu som sa ocitla medzi obyčajnými ľuďmi. Uvedomila som si, že všetko mi bolo len požičané. Nikdy nezabudnem na ten deň, keď som naposledy vyšla z môjho paláca a nečakal ma môj božský pozlátený koč, ale ošarpaný taxík, ktorým ma môj skutočný otec zaviezol do malého, síce čistého, ale v porovnaní s palácom smutného domu, v ktorom žili moji rodičia s tromi sestrami a bratom a v ktorom som sa vraj narodila. Mala som dvanásť rokov, z ktorých som osem prežila v paláci. Nechápala som prečo ma dali medzi ľudí, namietala som, že som bohyňa, a vyžadovala som, aby sa tak ku mne správali. Postupne som však pochopila, že som obyčajný človek ako všetci ostatní, že bohyne existujú len v rozprávkach. Ľudia majú radi rozprávky, a preto si bohov a bohyne vymýšľajú. Jedni si vymyslia bohov dobrých, iní zlých a je to tak dobre. Ľudia potrebujú mať pocit, že niekto absolútne dokonalý pozná ich najtajnejšie túžby, obavy, nádeje. Že je ti niekto, komu môžu bezvýhradne dôverovať. Viera dokáže zázraky. Pred mesiacom som bola s niekoľkými priateľmi na v ýlete v národnom parku Chitwan. Je tam neuveriteľne krásna príroda. Napokon, o tom sa budeš môcť sám presvedčiť. Po dlhej túre sme boli unavení a prišli sme na čistinku, kde stál osamelý domček. Chceli sme sa napiť ,a tak sme vstúpili. Uvítala nás starenka, ktorá tam žila sama. Ponúkla každému misku chladnej vody. Jedna z mojich priateliek si všimla fotografiu mňa ako bohyne Kumari, obloženú kvetmi a horiacimi sviečkami. Bol to akýsi oltárik, ktorý si starenka spravila z mojej fotografie. Áno, na tom obrázku som bola ja z čias, keď som bola bohyňou.
"Viete kto je na tom obrázku?" spýtala sa priateľka.

"Je to bohyňa Kumari, ktorá lieči chorých, má zázračnú moc a klania sa jej aj kráľ. Modlím sa k nej každý deň. Vyliečila moju dcéru z ťažkej choroby. Dva roky ležala na tejto posteli, chradla a schudla na kosť. Hoci sme s dedinčanmi nazbierali peniaze, nepomohli jej ani doktori. Pomohla je až táto Kumari Rašmíla Šákja, keď sa stala v roku 1984 bohyňou. Stal sa zázrak a moja dcéra sa vyliečila. Jej rodina žije v Káthmandu a často ma chodia navštevovať."

"A viete, kto je táto žena? " ukázala priateľka na mňa. Starena si ma dlho premeriavala a pokrútila hlavou.

"Neviem."

"To je Kumari Rašmíla Šákja." Starena sa rozosmiala hrdelným smiechom, až sa celá natriasala.

"Neuťahujte si zo starej ženy. Bohyne sú dokonalé a nežijú medzi nami. Vyzerajú celkom ináč ako obyčajní ľudia. Chi-chi-chi..." smiala sa starena. Poďakovali sme sa za vodu a odišli sme.

Veru tak, Michal, viera dokáže zázraky. Ľudia bohov nikdy nepochopia. Tak ako bohovia nepochopia ľudí. Pretože bohovia neexistujú na nebi, ale v každom z nás. V našich srdciach. Ak sme dobrí my, sú dobrí aj bohovia. Prírodné, alebo ak chceš, i božie zákony sú nemenné. A ich rešpektujeme, ak ideme takpovediac s prúdom večnej energie, budeme šťastní, osud nám bude žičiť. Je to presne ako s riekou. Chvíľu síce proti prúdu plávať vydržíš, ale okamih keď ťa prúd vysileného zmätie, zákonite príde. Ak žiješ cnostne, v pravde a v láske, máš takpovediac zákonom zaručený dobrý život."


bb

"Ženská sila hýbe planétami a každým ľudským životom. Slovo matéria pochádza zo slova mater, matka. Aj vy, ako viem, máte vo svojom jazyku toto pekné slovo. Nehovoríte otec zem, otec príroda, ale matka zem a matka príroda. Muž je dodávateľom semena a žena jeho prijímateľkou. Len spojením muža a ženy môže vzniknúť život. Už z tohto základného princípu stvorenia je jasné, že muž a žena sú si úplne rovnocenní."

kkkk

Túto vetičku som zámerne z tejto knižky vybrala. Kedysi, keď som si tvorila blog, ako ste si mohli všimnúť, do hornej časti som si napísala: "Dôležiťá je cesta, nie cieľ. "Darmo sa človek náhli do cieľa, ten v celkovej podstate význam nemá, oveľa dôležitejšia a zaujímavejšia je práve  naša cesta, pričom cieľ nemusíme ani nikdy dosiahnúť.

"Želám vám na všetkých vašich cestách veľa šťastia. Len prosím majte na mysli, že cieľ i tak nikdy nedosiahnete. Cesta je cieľ."

cc


"Mocní islamu- rovnako ako mocní kresťanstva a budhizmu- bránia vytvoreniu bratskej jednoty a lásky medzi ľuďmi, ako si to želali Budha, Kristus a Mohamed. Ibaže zabúdajú na to podstatné, čo stojí v písmenách všetkých troch náboženstiev."

tt

Raz sa ma spýtala, či som pokrstená. Povedala som, že nie. Potom sa spýtala, či verím. Povedala som, že áno. "Ani ja nie som pokrstená, a verím. A z ničoho nič dodala: " To, čo dávame sebe, odíde s nami do hrobu, ale to, čo dávame druhým, na svete navždy ostane."

laskaaaa

Ja si myslím, že keď tak, Boh by mal byť určite len jeden. My ľudia vždy len všetko rozdeľujeme, predeľujeme. Namiesto toho, aby sme sa k sebe približovali a vytvárali na tejto zemi rovnováhu, ktorá prináša pokoj v duši.





Ešte predtým ako niekoho odsúdiš

24. října 2010 v 20:51 | ... |  O mne


Táto vec nie je priamo odo mňa, no je to krásne napísané, takže si dovolím dať to na svoj blog, pretože to citím rovnako.

Skôr ako moje žitie odsúdiš, obuj si moje topánky a prejdi moju cestu, prejdi moju minulosť, pocíť moje slzy, zaži moju bolesť, moju radosť, prejdi roky, ktoré som prešla ja, potkni sa na každom kameni, na...ktorom som sa potkla ja... Za každým vstaň a choď ďalej, tak ako som to urobila ja...Až potom môžeš moje správanie súdiť a tvrdiť, že... ma poznáš...

stopy

Je to smutná epocha, keď je ľahšie rozbiť atóm ako predsudok (Einstein)



Ľudia a technika

3. října 2010 v 16:07 | Smutná duša |  Moje úvahy

Z jednej zaujímavej knihy:

"Vy máte pocit, že stroje a technika vám uľahčujú komunikáciu, prácu a presun z miesta na miesto. Že sa vám svet techniky prispôsobuje, aby vám slúžil. Ale opak je pravdou. Vy slúžite technike. Prispôsobujete sa jej. podobáte sa na ňu. Píšete bez mäkčeňov a dľžňov. Vyhľadávate miesta, kde majú signál mobilné telefóny, chodíte len na miesta, kde sa dá dobre parkovať. Zžívate sa so strojmi a stávate sa nimi. Celý tento počítačový cirkus, čo funguje na princípe núl a jednotiek, núti aj vás meniť rozhodovanie na nuly a jednotky. Celý internet, mobily a trebárs aj bankomaty fungujú tak, aby sa už ľudia takmer vôbec nemuseli stretávať s inými ľudmi, aby si všetko vykomunikovali s automatickými odpovedačmi a vykonávačmi. Vidím to celé tak, že čím dlhšie človek vydrží odolávať tlaku internetu, mobilných operátorov a daľších bazmegov, ktoré nám prisniesli posledné roky, tým lepšie preňho."

internet

Na jednej strane uberá, na druhej strane pridáva. Pravdou však je, že dnešná komunikácia sa nám zúžila a oberá nás o neopakovateľné ľudské stretnutia. O emócie, živé gestá a skutočnosť, že tu nie sme sami.
Kedysi sa deti nevedeli dočkať, kedy môžu ísť von. Dnešná mládež je niekedy nahnevaná, keď ich rodičia vyháňaju od počítačov.
Niekto sa ma pýtal, prečo už nedávam fotky na facebook. Na dovolenke som síce bola, ale keď si človek zráta všetky drobné, prečo by sa mal so všetkými deliť o tie najkrajšie chvíle, ktoré by mali zostať len s nami.
Pravda je, že aj ja využívam všetky veci, ktoré ponúka technika, no snažím sa ich redukovať v takej miere, aby už nikdy neuškodili mojim vzťahom.

Facebooky, pokecy, mobily,
no čo by dnes ľudia bez nich robili?
Komunikácia na kilometre,
potom tomu, čo nevidíte, verte...
Žiadna emócia, žiadne teplé objatie,
len chladné písmena, je to na zasmiatie...?
Som rada, keď ťa vidím,
keď sa s tebou môžem rozprávať,
a nielen spoza počítača vety zadávať...

Viera

3. října 2010 v 11:44 | Smutná duša |  Moje úvahy

Čo je to viera? Pre každého znamená niečo iné, viera v Boha, v seba, v intuíciu, v energiu. Každý má tú svoju vieru, preto nemám rada, keď niekto niekomu núti tú svoju a pokladá ju za tú najsprávnejšiu. Každý má právo voľby. A v čo verím ja? Verím v energiu a predovšetkým som začala veriť sama sebe.
Náboženstvo ako také vzniklo veľmi veľmi dávno. Podľa mojej mienky sa ľudia odjakživa báli a preto bolo potrebné vytvoriť nejakú modlu, ku ktorej by sa utiekali v najťažších časoch. Všetko je to pekné, pokiaľ sa nezačne moc zneužívať. O tom by sa dalo písať veľmi dlho.  Aj náboženstvo má veľkú moc a ľudia ho vedia aj zneužívať. Nemyslím si, že modlenie a chodenie do kostola, je tak dôležité, aby človek vyjadril to ako si váži Boha.  Mne nevadí, keď to tak niekto robí, prečo by malo teda niekomu vadiť, že niekto zvolí aj inú cestu. Nepochopím ani to, ako môže nejaký človek povedať, že kto nie je pokrstený, nemôže ani plnohodnotne žiť.  Niekedy mám pocit, že človek sa bojí zmeny. Je tu niečo, čo bolo vytvorené dávno dávno pred nami. My sme tu dnes a veríme veciam, ktoré boli kedysi dané. No nič nie je stále, nič nie je samozrejmé, všetko sa strašne rýchlo mení, v ničom nemáme istotu, a preto túžime, aby aspoň milovaní ľudia po našom boku s nami zostávali navždy. A hľadáme spôsoby ako žiť, prežiť, jednoducho byť a nestrácať...
Niekedy ma mrzí, že práve náboženstvo vie ľudí rozdeliť, hm však nie je na tom nič zvláštne, podobné veci robí politika, či rozdielnosť v rase. No ale čo nás ľudí má teda spájať? Keď nás vie toľko vecí rozdeliť. Predovšetkým rešpektovanie človeka ako takého, viera v dobro a akceptácia iného názoru. Preto aj ja sa snažím porozumieť iným a hľadať cestu, ktorá by nás vedela spojiť. Je fajn, keď sa má človek o čo oprieť, ale začína to byť zlé, keď ho viera (to je jedno v čo) spúta a nemôže sa slobodne odovzdať novým možnostiam.

Stojíme spolu na jednej zemi, dýchame jeden vzduch, cítime rovnaké vône...

people



Salsa

29. září 2010 v 16:55 | Smutná duša |  O mne
Začala som konečne tancovať, konkréne salsu, teda lepšie povedané kubánske tance. A prečo som s tým začala? Tanec je jedna z vecí, pomocou ktorej môže človek vyjadriť svoje ja, emócie, svoje rozpoloženie. Kubánske tance sú veľmi temperametné a mňa to jednochuho baví. Potrebujem sa odreagovať, uvoľniť nazbieranú energiu a ŽIŤ!

Pohyb je život. Tanec je život.

 A ten kto to neskúsil, vrele mu to odporúčam. Pomocou tanca môže človek v sebe nájsť nejakú skrytú emóciu a chuť do života.
Je to skvelý spôsob ako nájsť s partnerom zosúladenie, nielen tela, ale aj duše.
dance

Sen

10. září 2010 v 11:18 | Smutná duša |  O mne
 Niekedy musíš obetovať svoj sen, aby sa splnil sen toho, koho miluješ.

dream

Kam dál